Ear

Ako sa báseň končí

Dvadsaťdeväť strof tvorí túto skladbu a táto je posledná. Je zároveň najdlhšia: má päť riadkov tam, kde väčšina ostatných má tri.

Staroanglická runová báseň venovala svoje verše dobytku, počasiu, stromom, koňom, sieňam, lodiam a bohom. Končí sa pri hrobe a nijako nezmierňuje úder.

Ear byþ egle eorla gehwylcun: hrob je egle, odporný a desivý pre každého bojovníka. Nielen pre biednych či nešťastných, ale pre všetkých vrátane poslucháča.

Niet tu žiadnej útechy. Strofa Mann aspoň odvodzuje pominuteľnosť z Božieho zámeru; Ger a Dæg nachádzajú všeobecné dôvody na radosť. Táto strofa neponúka nič. Opisuje chladnúce telo a vymenúva to, čo sa navždy zastavuje.

Na text z kresťanského obdobia je to pozoruhodná voľba. Básnik, ktorý by chcel končiť vzkriesením, mal na to všetky predpoklady a nevyužil ich.

Zvoliť si zem za ložnicu

Ústredným obrazom je hrusan ceosan blac to gebeddan: bledé telo si volí pôdu za svoju gebedda, ložnicu či družku lôžka.

Gebedda pochádza z domáceho prostredia. Znamená človeka, s ktorým zdieľate lôžko, manžela či partnera, a tak sa v bežnej starej angličtine používa. Vzťahovať ho na hrob je pochmúrne a zámerné: posledný zväzok uzatvára človek so zemou.

Ceosan (voliť) nesie podobnú úlohu. Nikto si toto nevolí. Sloveso robí z mŕtvoly konateľa v niečom, do čoho vôbec nemôže zasiahnuť, čo je trpká irónia, akú staroanglická poézia uplatňuje ustavične.

A príslovka fæstlice (neúprosne, nezvratne) sprevádza chladnutie. Tento proces nepozná prestávku.

Tri veci, ktoré ustávajú

Posledný riadok je zoznamom, kde je každý prvok dôsledne zvážený.

Bleda gedreosaþ: plody a úroda opadávajú. Slovo bleda je to isté, ktoré sa použilo v strofe Ger pre žiarivé plody zeme a v strofe Beorc pre to, čo chýba breze. Celý jazyk hojnosti sa tu odvoláva.

Wynna gewitaþ: radosti odchádzajú. Wynn bola runou radosti, o dvadsaťjeden pozícií skôr. Jej strofa definovala šťastie ako málo starostí, blahobyt a pevné sídla. Všetko to zaniká.

Wera geswicaþ: dohody a prísahy mužov zlyhávajú. Znova zaznieva swican, sloveso zo strofy Mann, kde každý človek musí sklamať svojho druha, a zo strofy Tir, kde hviezda nikdy nesklame.

Posledný riadok básne sa tak vracia k trom svojim vlastným runám a každú z nich postupne ruší. Či už išlo o premyslenú kompozíciu, alebo o siahnutie po známych formulách, účinok je rovnaký: abeceda sa končí tým, že demontuje samu seba.

Ear, eorþe a obilný klas

Názov nezodpovedá bežnému staroanglickému slovu pre zem (eorþe) a núkajú sa dve vysvetlenia jeho pôvodu.

Jedným je osobitné slovo znamenajúce zem ako pôdu alebo prach, a v tejto strofe priamo hrob. Takto ho básnik používa a tento význam obstojí sám o sebe.

Druhým výkladom je obilný klas, spájajúci názov so starohornonemeckým ahar a tým istým koreňom, z ktorého pochádza anglické ear vo výraze ear of wheat (obilný klas). Tento výklad má jazykové opodstatnenie a vytvoril by celkom inú strofu: runu žatvy stojacu blízko Ger.

Básnik mal zrejme tento poľnohospodársky význam k dispozícii, no obišiel ho a radšej zložil päť riadkov o chladnúcom tele. Či išlo o vedomý odklon, alebo o dôkaz, že význam hrobu bol jediný živý, nemožno rozhodnúť. Ukazuje to však, že najtemnejší verš mohol byť voľbou namiesto zdedenej povinnosti, čo plne ladí s elegickým tónom staroanglického básnictva.

Runa samotná je neskorším doplnkom, vytvoreným pre dvojhlásku ea, ktorú stará angličtina vyvinula a pragermánčina nepoznala. Podobne ako Ior a Yr sa nachádza v runovej básni a rukopisoch, no v nápisoch je veľmi zriedkavá.

Patrí sa to povedať otvorene: najpochmúrnejšia runa oboch radov je zároveň jednou z najnovších. Niet tu nijakej prastarej germánskej runy smrti. Je tu anglické písmeno vytvorené pre samohlásku, ktorému básnik venoval päť riadkov o hrobe.

Pri výklade

Ear označuje koniec, o ktorom nemožno vyjednávať.

Moderná runová prax spravidla využíva dvadsaťštyri znakov staršieho futharku, ktorý nemá náprotivok, a preto je táto runa väčšine vykladačov neznáma. Tam, kde sa použije, by sa nemala zmierňovať na prerod či znovuzrodenie. Strofa nič také nesľubuje a bod obratu už zastrešuje Dæg.

Ear vystihuje fázu potom: vec sa skončila, proces je nezvratný a to, čo malo ustať, ustalo. Pri výklade značí definitívnosť: ukončený vzťah namiesto krízy, vykonané rozhodnutie, skutočný žiaľ namiesto obavy zo straty.

Pri rozvážnom narábaní patrí k najúprimnejším runám, pretože málo vešteckých systémov má znak, ktorý jednoducho konštatuje, že vec je uzavretá. Treba k nej pristupovať s rovnakou opatrnosťou ako k akémukoľvek symbolu spojenému so smrťou a nikdy z nej nevyvodzovať závery o zdraví či dĺžke života.