Egyptské dekany

Dekany ako bohovia

Tridsaťšesť dekanov bolo božských od samého začiatku; ich mená sa písali so znakom boha aj vtedy, keď slúžili ako hviezdy hodín. Za dvetisíc rokov získali v Knihe Nut vlastný životný príbeh, na chrámových stropoch jednotlivé telá, miesto medzi vykonávateľmi moru i ochrany a napokon úlohu démonov v mágii neskorej antiky.

36
pomenovaných hviezdnych bohov
70
dní skrytých každý rok
380 pred n. l.
Naos dekád

Božská kariéra dekanov

Od hviezd hodín písaných so znakom boha po nebezpečné mocnosti s nožmi a levími hlavami: pamiatky a predstavy, ktoré premenili hviezdny kalendár na spoločenstvo bohov.

✨

Bohovia od prvých zoznamov

Asjút a Stredný Egypt okolo 2100 pred n. l.

Už na najstarších tabuľkách na vekách rakiev nesú mená dekanov determinatív boha. Dekany boli božské už vtedy, keď ešte označovali hodiny, a veká, ktoré ich uvádzajú, zobrazujú aj Nut, bohyňu nebies, po ktorej tele putujú.

🌟

Sopdet a Sah

vodcovia od Starej ríše

Sírius bol Sopdet, stotožňovaná s Isidou, a Orión bol Sah, stotožňovaný s Osiridom. Obaja, spomínaní v Textoch pyramíd a na Senenmutovom strope nakreslení stojaci v bárkach, dali celému spoločenstvu dekanov ráz božskej rodiny na ceste.

⚱️

Smrť v Duate

Abydos a Téby od roku okolo 1290 pred n. l.

Kniha Nut, vytesaná v kenotafe Setiho I. a v hrobke Ramessa IV., rozpráva, ako každý dekan zapadne, strávi sedemdesiat dní v dome balzamovania, očistí sa a znova sa zrodí na východe. Démotický komentár z rímskeho obdobia ukazuje, že kňazi ju stále študovali.

📜

Rodiny zoznamov

hrobky a chrámy od Novej ríše po rímske obdobie

Jediný kánon tridsaťšestky neexistuje. Neugebauer a Parker roztriedili zoznamy do rodín, napríklad do skupín Senenmut, Seti I. a Tanis, z ktorých každá má vlastné poradie a pravopis. Sah a Sopdet sú stáli; mnohé iné mená sa objavujú a miznú.

⏳

Vodné hodiny z Karnaku

Karnak okolo 1380 pred n. l.

Alabastrová nádoba, vyrobená za Amenhotepa III. a zvyčajne označovaná za najstaršiu zachovanú klepsydru, vyznačuje vnútri nočné hodiny a zvonka nesie oblohu: dekany, planéty a severné súhvezdia. Bohovia, ktorí vládli času, sú vytesaní na prístroji, ktorý ho meral.

🛶

Postavy v bárkach

Edfu, Dendera a Esna od Neskorej doby po rímske obdobie

Neskoré pamiatky dávajú každému dekanovi telo: s hlavou hada, leva, barana alebo sokola, s korunou z hviezdy či kotúča, často stojaceho v bárke, niektorých ozbrojených nožmi. Keď mal každý dekan vlastný obraz, dal sa vyrezať do kameňa alebo opísať v zaklínadle.

🦁

Poslovia bohyne Sachmet

chrámová teológia 1. tisícročie pred n. l.

Neskoré texty spájajú dekany s poslami a zabijakmi Sachmet, levej bohyne moru. Každý dekan, ktorý vládol svojim desiatim dňom, mohol chorobu zoslať alebo zadržať. Ako úzko sa obe skupiny stotožňovali, o tom sa odborníci stále sporia.

⚠️

Päť dní mimo

kalendár koniec roka

Tridsaťšesť dekanov po desiatich dňoch pokrýva 360 dní a päť epagomenálnych dní necháva mimo svojej starostlivosti. Boli to narodeniny Osirida, Hora, Setha, Isidy a Neftydy a zároveň najnebezpečnejšie dni roka, keď boli ochranné zaklínadlá najpotrebnejšie.

🏛️

Naos dekád

Saft el-Henna a Abúkír 380–362 pred n. l.

Svätyňa Nektaneba I., ktorá rozvrhuje rok dekan po dekane, s obrazom každého z nich a jeho účinkami v jeho desiatich dňoch. Bola rozbitá a čiastočne potopená v Abúkírskom zálive a v roku 2008 ju v publikácii znova poskladali z kusov z Louvru a z Alexandrie.

🌌

Sprievody nad hlavami

Horný Egypt ptolemaiovské a rímske obdobie

Na neskorých chrámových stropoch pochodujú dekany v sprievode naprieč telom bohyne nebies, často v pásoch vedľa planét a v rímskych časoch aj znamení zverokruhu. Zobrazené sú ako činná božská posádka, ktorá riadi hodiny, nie ako mapa hviezd.

🔤

Mená v gréckom šate

helenistický Egypt od 2. storočia pred n. l.

Grécki astrológovia prevzali spolu s dekanmi aj ich mená a Hefaistión z Téb ich uvádza tridsaťšesť. Zo Sopdet sa stala Sothis a had Chnúbis na liečivých gemách sa zvyčajne odvodzuje od Kenmetu. Mnohé neskoršie mená stratili egyptské korene úplne.

😈

Od bohov k démonom

východné Stredomorie 1.–5. storočie n. l.

V Šalamúnovom testamente sa z tridsiatich šiestich dekanov stávajú duchovia temnoty, ktorých kráľ spútal a z ktorých každý priznáva chorobu, ktorú spôsobuje. Celsus, ktorého cituje Origenes, pripisuje Egypťanom tridsaťšesť démonov, ktorí si delia telo. Starí bohovia si zachovali svoj počet aj moc nad chorobami.

Králi, stavitelia a moderní čitatelia

Panovníci, na ktorých pamiatkach sa dekanskí bohovia nachádzajú, a bádatelia, ktorí ich zhromaždili, vydali a znova poskladali.

Amenhotep III.

vládol okolo 1390–1352 pred n. l. Téby

Kráľ, za ktorého vznikli vodné hodiny z Karnaku. Ich vonkajší povrch nesie vytesané dekany, planéty a severné súhvezdia okolo prístroja, ktorý meral noc.

Seti I.

vládol okolo 1290–1279 pred n. l. Abydos

Kráľ 19. dynastie, ktorého kenotaf v Abyde uchováva Knihu Nut, traktát opisujúci každoročnú smrť, očistenie a znovuzrodenie dekanov pozdĺž tela bohyne nebies.

Ramesse IV.

vládol okolo 1155–1149 pred n. l. Údolie kráľov

Kráľ 20. dynastie, na strope ktorého pohrebnej komory je druhá kópia Knihy Nut: bohyňa nebies sa klenie nad sarkofágom a dekany sú na svojej dráhe.

Nektanebo I.

vládol 380–362 pred n. l. Saft el-Henna

Zakladateľ 30. dynastie, jedného z posledných domácich egyptských kráľovských rodov, ktorý dal zhotoviť Naos dekád s jeho opisom mocností roka dekan po dekane.

Heinrich Brugsch

1827–1894 Nemecko a Egypt

Egyptológ, ktorého Thesaurus Inscriptionum Aegyptiacarum zhromaždil astronomické nápisy, medzi nimi zoznamy dekanov, do jednej z prvých systematických zbierok, z ktorých mohli bádatelia vychádzať.

Otto Neugebauer a Richard Parker

1899–1990 a 1905–1993 Spojené štáty

Editori diela Egyptian Astronomical Texts, ktorí roztriedili zoznamy dekanov do rodín a pamiatku po pamiatke predložili doklady o poradí, menách a podobách dekanov.

Christian Leitz

20.–21. storočie Nemecko

Egyptológ z Tübingenu, ktorého štúdie o hviezdnych hodinách a o nebezpečných bohoch chrámovej teológie zaradili dekany medzi ochranné a hrozivé mocnosti neskoroegyptského náboženstva.

Alexandra von Lieven

21. storočie Nemecko

Egyptologička, ktorej vydanie Knihy Nut z roku 2007 spolu s jej démotickými komentármi je štandardným moderným spracovaním textu, ktorý opisuje smrť a znovuzrodenie dekanov.

Anne-Sophie von Bomhard

21. storočie Francúzsko

Autorka publikácie z roku 2008, ktorá na papieri znova spojila roztrúsené kusy Naosu dekád a jeho text, postupujúci dekan po dekane, čítala ako most medzi egyptskými predstavami o oblohe a astrológiou.

Joachim Friedrich Quack

20.–21. storočie Nemecko

Egyptológ z Heidelbergu, ktorý sledoval dekany od hieroglyfických a démotických prameňov až do gréckej astrológie a mágie a zaznamenal, ako sa cestou menili ich mená a funkcie.

Hviezdni bohovia od samého začiatku

Dekany nikdy neboli len hviezdami hodín. Už na vekách rakiev zo Strednej ríše, kde slúžia na označovanie hodín, sa tridsaťšesť mien píše so znakom hviezdy a s determinatívom boha a tabuľky sa o veko delia s postavami Nut, bohyne nebies, a ďalších božstiev. Pre Egypťana nebolo rozporom, že hviezda určuje hodinu a zároveň je živou mocnosťou. Obloha bola zaľudnená a bytosti, ktoré ju každú noc prechádzali, boli bohovia, ktorých pravidelný pohyb udržiaval svet v poriadku. Za dvetisíc rokov sa menilo to, akým druhom bohov dekany boli: najprv členmi usporiadanej posádky oblohy, neskôr mocnosťami s povahou, zbraňami a schopnosťou zasiahnuť živých chorobou. Táto stránka sleduje túto druhú kariéru, ktorá sa začala v chrámovej teológii a skončila v zoznamoch démonov neskorej antiky.

Sopdet a Sah na čele

Dva dekany stáli nad ostatnými. Sopdet, hviezda Sírius, bola stotožňovaná s Isidou a Sah, jasné hviezdy Orióna, s Osiridom. Obaja sa objavujú už v Textoch pyramíd zo Starej ríše, dávno pred dekanskými tabuľkami, ako nebeské podoby božskej rodiny mŕtveho kráľa. Na strope Senenmutovej hrobky v Dér el-Bahrí, namaľovanom okolo roku 1470 pred n. l., sú Sah a Sopdet nakreslení ako postavy stojace v bárkach, kým väčšina ich spoločníkov je uvedená len menami. Táto dvojica mala význam pre celú skupinu. Keďže najdôležitejšie dekany boli Isis a Osiris v hviezdnej podobe, ostatné sa chápali ako bohovia rovnakého druhu, ktorí putujú tou istou cestou zapadnutia, skrytého prechodu a návratu, akú mýtus o Osiridovi dal svojej ústrednej postave.

Sedemdesiat dní smrti

Najúplnejší opis života dekanov podáva Kniha Nut, kozmologický traktát vytesaný v kenotafe Setiho I. v Abyde a znova na strope pohrebnej komory Ramessa IV. v Údolí kráľov. Bohyňa nebies Nut sa klenie nad zemou a dekany putujú pozdĺž jej tela. Každý zapadne na západe, vstúpi do Duatu a sedemdesiat dní zostáva skrytý. Počas tohto času je vraj v dome balzamovania, kde sa očisťuje ako múmia, a potom sa znova zrodí na východnom obzore. Text to chápe ako bežný život hviezdy, nie ako nešťastie: smrť a znovuzrodenie sú cyklom, ktorý udržiava rok v pohybe. Démotický komentár ku Knihe Nut, zachovaný na papyrusoch z rímskeho obdobia, ukazuje, že kňazi traktát študovali a vykladali ešte viac než tisíc rokov po tom, čo ho vytesali Setiho stavitelia.

Rodiny zoznamov

Nikdy neexistoval jeden oficiálny súpis tridsaťšestky. Zoznamy dekanov na stropoch Novej ríše, na neskorších sarkofágoch a v ptolemaiovských chrámoch sa líšia poradím, pravopisom a niekedy aj tým, ktoré hviezdy zahŕňajú. Otto Neugebauer a Richard Parker roztriedili zachované zoznamy do rodín a každú pomenovali podľa charakteristickej pamiatky, medzi nimi rodiny Senenmut, Seti I. a Tanis. Niektoré mená sa opakujú takmer všade: Sah a Sopdet a skupina okolo Kenmetu a Chentetu, mien, ktoré sa objavujú vo viacerých podobách s predponami znamenajúcimi zhruba ten predtým a ten potom. Iné mená sa objavujú v jednej rodine a v inej nie. Rozdiely odrážajú skutočné astronomické problémy, pretože zoznam prispôsobený jednému storočiu sa v nasledujúcom posunul voči kalendáru, no ukazujú aj to, že dekany sa stali teologickým katalógom, ktorý každá dielňa odpisovala z vlastných prameňov.

Bohovia na vodných hodinách

Keď sa dekany stali bohmi, meranie času neopustili; obe úlohy išli ruka v ruke. Alabastrové vodné hodiny vyrobené za Amenhotepa III. a nájdené v Karnaku, zvyčajne opisované ako najstaršia zachovaná klepsydra, merajú hodiny vodou vytekajúcou otvorom pri dne. Ich vonkajšia strana nesie oblohu: dekany, planéty a severné súhvezdia, vytesané v pásoch okolo nádoby. Vnútri sú vyznačené hodiny noci pre každý mesiac. Prístroj je praktický, no bohovia na jeho povrchu nie sú ozdobou. Hodiny fungovali preto, že sa dekanskí bohovia pohybovali tak, ako sa pohybovali, a ich zobrazenie na nádobe stavalo prístroj pod ich moc.

Ako boli dekany zobrazované

V Novej ríši je väčšina dekanov iba menami v stĺpcoch. V Neskorej dobe a za Ptolemaiovcov získavajú jednotlivé telá. Na chrámových stropoch v Edfu, Dendere a Esne a na neskorých sarkofágoch je každý dekan zobrazený ako samostatná postava, často stojaca v bárke a korunovaná hviezdou alebo slnečným kotúčom. Mnohé sú zmiešané bytosti: s hlavou hada, leva, barana alebo sokola, niektoré s nožmi alebo lukmi, niektoré sediace ako bohovia v podobe múmie. Vyobrazenia sa od pamiatky k pamiatke líšia, podobne ako sa líšili mená, no princíp bol ustálený. Každý dekan mal teraz rozpoznateľnú podobu, ktorú bolo možné vytesať, namaľovať, vyryť do kameňa alebo opísať v texte. Tento zvyk dávať každému dekanovi vlastný obraz neskôr umožnil používať dekany v gréckej, arabskej a renesančnej mágii, kde všetko záviselo od toho, či sa správna postava zobrazí správne.

Poslovia Sachmet

Od 1. tisícročia pred n. l. sa dekany čoraz častejšie objavujú medzi nebezpečnými mocnosťami egyptského sveta. Texty z Neskorej doby a ptolemaiovského obdobia ich spájajú s poslami a zabijakmi Sachmet, levej bohyne, ktorej hnev mohol priniesť mor. Tieto bytosti vykonávali božie tresty a o dekanoch, z ktorých každý zodpovedal za úsek roka, sa verilo, že počas svojich desiatich dní dokážu chorobu zoslať alebo ju zadržať. Obracali sa na ne ochranné rituály a menovali ich amulety a magické texty. Bádatelia stále diskutujú o tom, nakoľko sa samotné dekany stotožňovali s vykonávateľmi Sachmet a nakoľko boli len jednou skupinou ochrancov a útočníkov medzi mnohými, takže tento vzťah netreba preceňovať. Jasný je smer vývoja: hviezdy, ktoré označovali hodiny, boli teraz bohmi, ktorých pozornosť mohla byť nebezpečná.

Dni mimo roka

Dekanský kalendár pokrýval 360 dní. Občiansky rok mal 365 a päť dní navyše, epagomenálne dni, stálo mimo počtu. Boli to narodeniny Osirida, Hora, Setha, Isidy a Neftydy a zároveň čas osobitného nebezpečenstva, keď bol rok nechránený a verilo sa, že vykonávatelia Sachmet sú činní. Zachovali sa texty na ochranu počas týchto dní, ktoré vzývajú bohov, aby sa koniec roka nezmenil na obdobie moru. Miesto dekanov v tejto viere je výrečné: každý dekan strážil alebo ohrozoval svojich desať dní a päť dní, nad ktorými nevládol nijaký dekan, bolo najnebezpečnejších zo všetkých.

Obloha nad mŕtvymi

Dekany nikdy neopustili pohrebné prostredie, v ktorom sa prvýkrát objavili. Od Novej ríše po rímske obdobie kládli rakvy, sarkofágy a pohrebné komory nad telo zosnulého bohyňu nebies Nut a dekany ňou často putujú tak ako na chrámových stropoch. Význam sa od tabuliek Strednej ríše posunul. Tie udávali hodiny noci mŕtvemu, ktorý ich bude potrebovať; neskoršie obrazy obklopujú mŕtveho bohmi, ktorých vlastný cyklus zapadnutia, skrytého prechodu a znovuzrodenia sľuboval to isté aj jemu. Človek pochovaný pod Nut a jej dekanmi bol zasadený do vzorca Knihy Nut a pripájal sa k hviezdam, ktoré zomierajú na západe a znova vychádzajú na východe. Sarkofágy vysokých hodnostárov z Neskorej doby a ptolemaiovského obdobia to zdôrazňujú starostlivo, keď dekanom dávajú mená a jednotlivé podoby, a v rímskom období dokázali rakvy z Téb spojiť Nut, dekany a grécky zverokruh na jednej maľovanej oblohe. Dekany v hrobke sú po celý čas ochrancami a spoločníkmi mŕtvych, a táto úloha stojí popri ich nebezpečnejšej povahe medzi živými.

Naos dekád

Najjasnejšou pamiatkou dekanov ako mocností je svätyňa zhotovená za Nektaneba I., kráľa 30. dynastie, ktorý vládol v rokoch 380 až 362 pred n. l. Naos dekád, vytesaný pre chrám v Saft el-Henna vo východnej Delte, bol neskôr rozbitý. Jedna jeho časť je od 19. storočia v Louvri; ďalšie kusy boli vyzdvihnuté z Abúkírskeho zálivu pri Alexandrii, posledné z nich podvodnými tímami Francka Goddia okolo roku 2000. Svätyňa, ktorú v publikácii z roku 2008 znova poskladala Anne-Sophie von Bomhard, rozvrhuje rok dekan po dekane. Pre každé desaťdňové obdobie zobrazuje obraz dekana a opisuje, čo dekan vo svojom čase robí; veľká časť sa týka udierania na nepriateľov, šírenia alebo odvracania smrti a ochrany Egypta. Patrí k najstarším textom, ktoré chápu každý dekan ako mocnosť, ktorej vplyv na ľudské záležitosti možno čítať obdobie po období, a je krokom k astrologickému používaniu dekanov, ktoré dovŕšili helenistickí autori.

Egyptské mená v gréckych ústach

Keď grécky hovoriaci astrológovia v Egypte prevzali dekany, prevzali aj ich mená, zapísané gréckymi písmenami a obrúsené prenosom. Hefaistión z Téb a ďalší grécki autori uvádzajú zoznamy tridsiatich šiestich mien dekanov, tri na každé znamenie, a niektoré sa ešte dajú vystopovať k egyptským predlohám. Sothis je Sopdet. Leví had Chnúbis alebo Chnúmis, vyrytý na mnohých liečivých gemách, sa zvyčajne odvodzuje od Kenmetu, hoci niektorí bádatelia ho namiesto toho spájali s baranom bohom Chnumom. Grécke zoznamy nie sú o nič jednotnejšie než egyptské a latinské a neskôr arabské odpisy pridali ďalšie skomoleniny, takže mnohé mená v neskoršej tradícii nemajú jasného egyptského predka. Prežilo nie presné meno, ale predstava, že každý dekan nejaké má a že kto ho pozná, získava nad bohom moc.

Od bohov k démonom

V prvých storočiach n. l. prešli dekany do židovských a kresťanských magických spisov, kde opäť zmenili povahu. Šalamúnov testament, grécky text, ktorého zachovaná podoba je kresťanská, predstavuje tridsaťšesť dekanov ako duchov privedených pred kráľa Šalamúna. Nazývajú sa vládcami sveta temnoty, čo je ozvena Listu Efezanom, a každý priznáva chorobu, ktorú spôsobuje, a anjelské meno, ktoré ho premáha. Dekany tu už nie sú bohmi, ktorých treba uctievať, ale démonmi, ktorých treba spútať, hoci ich staré funkcie pod novým označením prežívajú: stále patria k zverokruhu, stále ich je tridsaťšesť a stále prinášajú alebo zadržiavajú choroby. Pohanský filozof Celsus, ktorého cituje Origenes, pripisoval Egypťanom vieru v tridsaťšesť démonov, ktorí si medzi sebou delia ľudské telo. Odtiaľ vstúpili dekany do liečebnej mágie neskorej antiky, ktorej sa venuje nasledujúca stránka.

Často kladené otázky

Najnovšie príspevky

Objavte starodávnu múdrosť tarotových kariet a odomknite tajomstvá svojej duchovnej cesty. Náš blog je vašou bránou k pochopeniu bohatej symboliky, významov a praktických aplikácií čítania tarotu.