Štrnásť nádí

Čo je nádí

Slovo nádí pochádza zo sanskrtského koreňa s významom plynúť a v sanskrite sa používa pre rieky, trubice a tep rovnako ako pre tieto kanály. V spisoch o jemnohmotnom tele vedie nádí pránu podobne, ako cieva vedie krv, a čakry sa nachádzajú na miestach, kde sa tie najdôležitejšie križujú.

Udávané počty sú vysoké a v rôznych textoch sa líšia. Šiva samhita uvádza 350 000. Górakša šataka a mnohé neskoršie učenia uvádzajú 72 000. Obe tradície sa potom zužujú na štrnásť kľúčových kanálov a z nich tri nesú takmer celú praktickú tradíciu.

Tri hlavné dráhy

Sušumna stúpa pozdĺž chrbticovej osi od koreňa chrbtice až k otvoru na temene hlavy. Opisuje sa ako za bežných okolností uzavretá. Takmer všetko v hathajoge, telesné zámky (bandhy), zádrže dychu aj jednotlivé ásany, smeruje k jej otvoreniu.

Ida a pingala sa okolo nej ovíjajú, pretínajú sa v každom centre a ústia v ľavej a pravej nosnej dierke. Ida je mesačná, chladivá a vnímavá. Pingala je slnečná, hrejivá a aktívna. Ich striedanie nie je iba metafora: prúdenie vzduchu nosnými dierkami sa u väčšiny ľudí počas dňa skutočne prelieva z jednej strany na druhú a tradícia vybudovala dychovú prax na tomto pozorovaní dávno predtým, než dostalo pomenovanie vo fyziológii.

Traduje sa, že keď sú tieto dva kanály v rovnováhe, sušumna sa otvorí. V tom spočíva celá logika techniky nádí šódhana, striedavého dýchania nosom, čo je najrozšírenejšia pránájáma vôbec.

Prečo sa jedenásť ostatných líši

Zvyšných jedenásť kanálov vymenúva Šiva samhita, Ghéranda samhita a ich komentáre, pričom tieto zoznamy sa nezhodujú. Alambuša sa v jednom prameni končí v ústach a v inom v konečníku. Jašasvini dosahuje v jednom texte k ľavému uchu a v inom k palcu ľavej nohy. Púša a pajasvini si podľa dochovaného rukopisu vymieňajú pravé ucho.

Pri každom kanáli uvádzame najčastejšie citované zakončenie a na jeho samostatnej stránke uvádzame hlavné odchýlky. Tieto nezhody nie sú chybou prameňov, ale skôr dôkazom ich pôvodného účelu: ide o záznamy z praxe zozbierané z viacerých línií, ktoré nikto neupravoval kvôli umelej jednotnosti.

Jeden zoznam, dve logiky

Keď sa na týchto jedenásť kanálov pozrieme znova, vystúpi zreteľné usporiadanie. Jedna skupina sa riadi zmyslovými orgánmi: gandhari a hastidžihva vedú k očiam, púša a pajasvini k pravému uchu, šankhini alebo jašasvini k ľavému a sarasvati k jazyku. Druhá skupina sleduje funkcie pod úrovňou pupka: kuhu smeruje k pohlavným orgánom, varuni k tekutinám, višvodhara obopína pupok a alambuša leží medzi ústami a druhým koncom tej istej trubice.

Usporiadanie podľa zmyslových orgánov pôsobí prehľadnejšie, čo zvyčajne naznačuje neskorší pôvod. Bez ohľadu na to, ktorému deleniu prameň dáva prednosť, úloha tejto jedenástky zostáva rovnaká: odvádzať pránu z centrálneho stĺpca do miest, kde sa telo stretáva so svetom.

Tri uzly

Sušumna sa však neotvorí iba samotným vyvážením oboch postranných kanálov. Texty pozdĺž nej opisujú tri granthi, čiže uzly: brahma granthi pri koreni, višnu granthi v srdci a rudra granthi v oblasti obočia. Každý z nich sa opisuje ako miesto, kde sa prax môže zastaviť, a z psychologického hľadiska sa vysvetľujú ako formy lipnutia: na pocite bezpečia, na vlastnej schopnosti a napokon na samotnom vhľade.