Fé

Čo prečkalo redukciu abecedy

Fé patrí k najmenej zmeneným rúnam celého radu. Keď bol 24-znakový starší futhark zredukovaný na šestnásť písmen, tento znak si zachoval tvar, pozíciu i zvukovú hodnotu; jeho meno stratilo iba jednu slabiku.

Znak však prevzal viacero úloh. V mladšom futharku tá istá rúna pokrýva hlásky /f/ aj /v/, keďže písmo prestalo rozlišovať znelé a neznelé spoluhlásky. Rytec zapisujúci hafa (mať) a hafn (prístav) použil rovnaké písmeno pre dva odlišné zvuky a ponechal rozlíšenie na kontexte.

Skutočný záujem teda nevzbudzuje samotné písmeno, ale spôsob, akým spoločnosť doby vikingov s týmto pojmom nakladala.

Od dobytka k váženému striebru

Pragermánske fehu označovalo dobytok. V hospodárstve bez razených mincí predstavovali zvieratá mieru hodnoty. V dobe vikingov sa tieto pomery premenili.

Severská ekonomika stála na striebre, ktoré sa vážilo na váhach, a nepočítalo na mince. Poklady po celej Škandinávii obsahujú sekané striebro: náramky, prúty a mince zámerne rozsekané na kusy na odváženie. Islamské dirhamy prúdili po Volge v obrovskom množstve; poklad zo Spillings na Gotlande, ukrytý okolo roku 870, obsahuje vyše 14 000 mincí, prevažne arabských.

Staroseverské fé sa vyvíjalo spolu s hospodárstvom. Naďalej znamenalo dobytok, ale začalo priamo označovať peniaze; oba významy existovali v tom istom slove. Anglické slovo fee pochádza z rovnakého koreňa, rovnako ako nórske fe a nemecké Vieh.

Obe rúnové básne hovoria o peňažnom význame, nie o hospodárskom zvierati.

Zvar medzi príbuznými

Týmto výrokom sa začínajú obe severské básne a je namieste brať ho doslovne, nie ako obyčajné moralistické poučenie.

Frænda róg, zvar medzi príbuznými. Severské dedičské právo bolo deliteľné: pozostalosť sa delila medzi dedičov namiesto toho, aby prešla celá na prvorodeného syna. Ságy z veľkej časti opisujú dôsledky týchto delení. Dej Ságy o Njálovi stojí na výplatách pokút a dlhoch; Sága o Egilovi má vo svojom strede zdĺhavý a krutý spor o dedičstvo. Krvná pomsta na Islande pramenila najčastejšie z majetkových sporov.

Nórska strofa pripája druhý verš: vlk vyrastá v lese. V tejto básni je spojenie predovšetkým metrické (róge sa rýmuje so skóge). Tradícia však verše chápe v rovnakom duchu: to, čo ťa zahubí, potichu rastie tam, kam sa nepozeráš.

Islandská strofa vlka vynecháva a ponúka dva skaldské kennigy pre zlato: oheň prílivu a cestu hada. Sú to klasické metafory skaldskej poézie odkazujúce na poklady strážené drakmi, predovšetkým na Fáfnirov poklad v ságe o Völsungoch.

Latinská glosa

Islandská rúnová báseň obsahuje jedinečný prvok, ktorý ľahko unikne pozornosti.

Každá strofa sa končí dvoma slovami: latinskou glosou mena rúny a staroseverským básnickým označením vládcu. Tu je to aurum fylkir: zlato a fylkir, vojvodca či knieža.

V šestnástich strofách je použitých šestnásť rôznych synoným pre knieža: fylkir, vísi, þengill, oddviti, ræsir, konungr, hildingr, niflungr, jöfurr, allvaldr, siklingr, tiggi, buðlungr, mildingr, lofðungr, ynglingr. Skaldská poézia vyžadovala bohatú zásobu takýchto heiti a báseň plnila dvojaký vzdelávací účel: učila rúny a vštepovala básnickú slovnú zásobu potrebnú pre dvorného básnika.

To objasňuje praktický zmysel básní: slúžili ako učebné texty.

V nápisoch doby vikingov

Ako písmeno je rúna prítomná všade. Samotné slovo fé sa vyskytuje na mnohých rúnových kameňoch týkajúcich sa dedičstva a platieb, presne v súvislostiach opísaných básňami.

Príznačným príkladom sú kamene pripomínajúce mužov, ktorí odišli za more za bohatstvom. Viaceré švédske kamene pripomínajú účastníkov Ingvarovej výpravy na východ a skupina v Upplande spomína danagæld (daň, ktorú platilo Anglicko, aby odvrátilo severské vojská). Kameň v Yttergärde uvádza, že Ulf prevzal výkupné v Anglicku trikrát pod tromi rôznymi veliteľmi. Ide o pamätník, kde získané bohatstvo predstavuje hlavný dôvod zvečnenia.

Pri výklade

Dnešní vykladači rún pracujúci s mladším futharkom takmer vždy preberajú významy zo staršieho futharku. Pri rúne Fé je tento prechod prirodzený: je to tá istá rúna s tým istým menom.

Obe severské básne však prinášajú podstatne temnejšie vyznenie. Starorozsiahla strofa staršieho futharku označuje bohatstvo za útechu pre každého za predpokladu štedrosti. Severské básne žiadnu útechu nesľubujú: obe sa začínajú rozkolom v rodine.

Pri pohľade cez mladší futhark hovorí Fé menej o samotnom držaní majetku a viac o napätí, ktoré bohatstvo odhaľuje. Objavuje sa pri otázkach dedičstva, rodinných peňazí či nečakaných ziskov vyžadujúcich rozdelenie. Zásadná otázka neznie, či peniaze prídu, ale kto ďalší si na ne bude robiť nárok.

Z doby vikingov neexistujú doklady o ťahaní rún na veštenie; súbor šestnástich znakov slúžil pamätným, právnym a obchodným účelom. Vykladať rúnu Fé týmto spôsobom je moderná prax využívajúca dávny pojmový aparát.