Magické formuly

Čo sa považuje za formulu

Väčšina runových nápisov obsahuje iba mená. Pamätník uvádza meno zosnulého a človeka, ktorý kameň vztýčil; úžitkový predmet zasa meno svojho majiteľa či tvorcu. To tvorí prevažnú väčšinu celého korpusu a nie je na tom nič tajomné.

Formula je niečo iné: slovo, ktoré sa objavuje na vzájomne nesúvisiacich predmetoch, v rôznych oblastiach, počas dlhého obdobia a v kontextoch, ktoré nemajú nič iné spoločné. Takéto opakovanie nemožno vysvetliť osobnými menami ani bežnou slovnou zásobou. Ide o ustálenú formuláciu s konkrétnou úlohou.

V korpuse Staršieho futharku sú bezpečne doložené tri takéto slová:

alu, najčastejšie z nich, sa vyskytuje na brakteátoch, amuletoch a pohrebných urnách od Dánska až po Anglicko. Etymologicky súvisí s pivom a opojným nápojom, v prenesenom význame s extatickými stavmi a so svetom mŕtvych.

laukaz, pór či cesnak, niekedy skrátený na lauz alebo reprezentovaný jedinou runou. Cesnakovité rastliny hrali významnú úlohu v germánskych predstavách o zdraví a raste.

auja, šťastie alebo božská priazeň.

To je celý zoznam. Tri slová. Všetko ostatné, čo sa označuje za runovú formulu, je buď podstatne neskoršie, omnoho vzácnejšie, alebo ide o moderný konštrukt.

Čitateľné, no nepreložiteľné

Tu narážame na najpálčivejší problém celej témy.

Slovo alu dokážeme bez ťažkostí prečítať. Samotné runy sú jednoznačné, slovo si zachováva rovnakú podobu na desiatkach predmetov a jeho etymológia je pomerne jasná. Nikto však nedokáže s istotou povedať, čo malo priniesť jeho vyrytie na pohrebnú urnu.

Nejde o medzeru v poznaní, ktorú by dokázal zaplniť ďalší výskum. Z tohto obdobia sa nezachoval žiadny text vysvetľujúci vtedajšiu prax, pretože okrem samotných nápisov nemáme vôbec žiadne písomné pamiatky. Germánsky svet piateho storočia je praveký v doslovnom zmysle slova: predchádza vlastným písaným dejinám.

Všetko, čo sa uvádza o účele slova alu (ochrana, posvätenie, privolanie extatických stavov či odkaz na obetnú úlitbu), je iba hypotézou odvodenou z etymológie a kontextu nálezu. Niektoré z týchto dohadov sú opodstatnené, no ani jeden nepredstavuje priame dobové svedectvo.

To isté platí pre celú túto kategóriu. Poznáme slová, no chýba nám návod na ich použitie.

Kamene s kliatbou

Dva monumenty v kraji Blekinge v južnom Švédsku predstavujú najsilnejší dôkaz presvedčenia, že runy dokážu reálne pôsobiť.

Kameň z Björketorpu meria na výšku 4,2 metra a v pranordickom jazyku nesie text, ktorý sa zvyčajne číta takto: Ja, majster rún, tu ukrývam runy moci. Neustále sužovaný zlobou, odsúdený na zákernú smrť je ten, kto tento pamätník rozbije. Predpovedám skazu.

Neďaleký kameň zo Stentoftenu nesie príbuznú formulu a pridáva dôležitý prvok: používa samotnú runu Jera ako ideogram, ktorý zastupuje dobrú úrodu namiesto hlásky j. Tento ojedinelý detail je v celom korpuse najlepším dôkazom, že runy sa dali chápať aj ako pojmy, nielen ako hláskové znaky.

Kľúčovým výrazom na kameni z Björketorpu je ginnarunaz, čo sa zvyčajne prekladá ako runy moci alebo mocné runy. V tomto prípade runový korpus hovorí sám o sebe: nápis priamo opisuje, čo vykonáva.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj samotné rozmery. Niekto vylámal, vztýčil a popísal viac než štvormetrový monolit len preto, aby sa vyhrážal každému, kto by sa ho pokúsil poškodiť. Nech už si vtedajší ľudia o účinku tejto hrozby mysleli čokoľvek, vložili do nej mimoriadne úsilie.

Sekvencie, ktoré nikto nedokáže prečítať

Viacero nápisov obsahuje runové sekvencie, ktoré v žiadnom známom jazyku netvoria slová. Práve prístup k nim predstavuje najhlbšiu deliacu líniu v celom bádaní.

Amulet z Lindholmu, kostený predmet zo Švédska, sa v úvode číta ako ek erilaz sa wilagaz hateka („Ja, erilaz, sa nazývam ľstivý“) a pokračuje dlhým radom opakujúcich sa rún vrátane série ôsmich rún a a ďalších zhlukov.

Násada kopije z Kragehulu z Dánska vykazuje podobnú štruktúru: čitateľný začiatok nasledovaný opakovaním.

Tradičný výklad predpokladá, že ide o mágiu: opakovanie ako zosilnenie účinku, číselná symbolika či grafické zaznamenanie vysloveného zaklínadla.

Zásadná námietka však znie, že nerozlúštené neznamená magické. Zápis, ktorý nevieme prečítať, môže predstavovať dosiaľ neznámy jazyk, zabudnutý systém skratiek, rytecký nácvik, chybu, výzdobu alebo prejav abecednej mágie, ktorý neznamená nič konkrétnejšie než vyjadrenie „toto je písmo“. Pripisovať text mágii len preto, že mu nerozumieme, je klam s dlhou históriou v bádaní o starovekých písmach.

Obe stanoviská zastávajú rešpektovaní odborníci. Triezve zhodnotenie hovorí, že tieto sekvencie sú skutočné, zámerné, štruktúrované, no dosiaľ nepochopené.

Literárne formuly sú neskoršieho pôvodu

Veľká časť toho, čo sa dnes šíri ako runová mágia, nepochádza z nápisov, ale zo staroseverskej literatúry, a tento rozdiel je kľúčové vnímať.

V básni Sigrdrífumál valkýra poúča Sigurða o runách víťazstva, runách piva, pôrodných runách, morských runách, runách na hojenie rán, rečových runách a myšlienkových runách spolu s návodom, kam ktorú vyryť. V Hávamále zasa Óðinn vymenúva osemnásť kúziel, ktoré ovláda. V skladbe Skírnismál sa Skírnir vyhráža žene vyrytím runy þurs a troch ďalších znakov. Bósa saga obsahuje modlitbu Busly (Buslubæn), kliatbu končiacu runovou hádankou.

Všetky tieto texty pochádzajú z trinásteho storočia alebo neskôr. Vznikli na kresťanskom Islande a hovoria o legendárnej minulosti, šesťsto až osemsto rokov po tom, čo Starší futhark vyšiel z používania.

Predstavujú vynikajúci doklad o tom, čo si o schopnostiach rún mysleli stredovekí Islanďania. Nie sú však dôkazom toho, čo robili rytci v piatom storočí, a miešanie týchto dvoch odlišných vrstiev do jedného celku je najčastejšou chybou v populárnej literatúre.

Čo možno poctivo povedať

Krátke zhrnutie, keďže v tejto oblasti bývajú sebavedomé zveličenia bežným javom.

Áno: v staršom korpuse sa tri slová opakovane vyskytujú ako ustálené formuly. Dva monumentálne nápisy preklínajú každého, kto by ich poškodil, a jeden z nich označuje svoje vlastné runy za mocné. Na kameni zo Stentoftenu sa runa používa ako samostatný ideogram. Opakované a vrstvené runy sa na zbraniach a amuletoch vyskytujú v zostavách, ktoré pôsobia zámerne. Stredoveká islandská literatúra detailne opisuje prepracovanú runovú mágiu.

Nie: funkciu slova alu nevie nikto spoľahlivo objasniť. Z obdobia nápisov sa nezachoval žiadny výkladový text. Pri nerozlúštených sekvenciách nie je dokázané, že ide o mágiu. Literárne pramene nevznikli v rovnakej dobe. V epigrafickom materiáli neexistuje žiadna doložená formula pre veštenie, liečenie ani lásku, bez ohľadu na to, čo opisujú ságy.

Zmysluplný prístup spočíva v tom, že vnímame doložené fakty aj biele miesta súčasne a jasne pomenúvame hranicu medzi nimi.