Egyptské dekany v renesančnej Európe
Renesančný návrat
Okolo roku 1470 sa dekany objavili na stenách paláca vo Ferrare ako tri záhadné postavy vedľa každého znamenia zverokruhu, prevzaté od Abú Ma'šara prostredníctvom latinských prekladov. V priebehu jedného storočia ich v Augsburgu vytlačili, Agrippa ich usporiadal ako talizmanové obrazy a Giordano Bruno ich zabudoval do svojho umenia pamäti. Aby Warburg ich v roku 1912 rozpoznal a na tomto náleze založil metódu dejín umenia.
- mesiacov dodnes na ferrarských stenách
- 7
- Agrippove Tri knihy vyšli tlačou
- 1533
- Warburg rozpoznal dekany
- 1912
Kde sa dekany znova vynorili
Rukopisy, palácová freska, tlačená kniha, príručka mága a pamäťová sústava: podoby, ktoré dekany na seba vzali v renesančnej Európe, a bádanie, ktoré ich o štyri storočia neskôr rozpoznalo.
Obrazy v rukopisoch
Latinské rukopisy Abú Ma'šara a príbuzných textov postavy dekanov občas ilustrovali. Maliari vychádzali z písaných opisov, takže obrazy sa s každým odpisom vymýšľali znova, obliekali sa do dobového odevu a strácali všetko, v čom by západný čitateľ spoznal niečo egyptské.
Padovská cesta
Latinské verzie Abrahama ibn Ezru od Pietra d'Abano priniesli obrazy dekanov Abú Ma'šara do severného Talianska druhou cestou, z arabčiny cez hebrejčinu a francúzštinu. Padovská univerzita urobila z astrológie súčasť lekárskej učenosti a texty kolovali medzi talianskymi učencami ďalšie dve storočia.
Sála mesiacov
V Palazzo Schifanoia, letohrádku rodu Este vo Ferrare, dal Borso d'Este vymaľovať Salone dei Mesi dvanástimi mesiacmi roka. Pri každom mesiaci je jeho znamenie zverokruhu a po bokoch tri postavy. Sedem mesiacov, od marca po september, sa zachovalo vo veľkej miere; ostatné sa stratili.
Tri pásy pre každý mesiac
Každý mesiac je zvislý pás s tromi registrami. Hore triumfálne prechádza olympský boh; uprostred, na modrom pozadí, znamenie zverokruhu s tromi dekanmi; dole Borsov dvor pri práci a zábave v danom mesiaci. Nebo, hviezdy a vojvodova vláda v jednom stĺpci.
Tmavý muž marca
Vedľa Barana stojí muž tmavej pleti v roztrhanom bielom odeve s povrazom okolo pása. Je to prvý dekan Barana tak, ako ho opisuje indická sada Abú Ma'šara a Picatrix: vysoký tmavý muž prepásaný v bielom. Práve vďaka nemu mohol Warburg rozpoznať všetky postavy dekanov.
Maliarova sťažnosť
Francesco del Cossa, ktorý namaľoval marec, apríl a máj, napísal v roku 1470 Borsovi list, v ktorom protestoval, že dostal zaplatené rovnakou sadzbou za štvorcovú stopu ako slabší maliari sály. List datuje dielo a ukazuje skupinu maliarov, ktorí si mesiace rozdelili.
Prvé tlačené dekany
Erhard Ratdolt vytlačil v roku 1489 v Augsburgu latinského Abú Ma'šara v preklade Hermana Korutánskeho s drevorezmi postáv dekanov. Tlač obrazy po prvý raz ustálila: každý výtlačok teraz ukazoval tie isté postavy a iní tlačiari ich mohli znovu použiť, prerezať a napodobniť.
Ficinova opatrnosť
V tretej zo svojich Troch kníh o živote Marsilio Ficino zvažoval, či astrologické obrazy dokážu pritiahnuť nebeský vplyv, čo je teória, na ktorej stoja dekanové talizmany. Svoje stanovisko starostlivo obmedzoval, radšej než vyryté postavy uprednostňoval hudbu, vône a prírodné látky a jeho opatrnosť ovplyvnila, ako písali neskorší učení mágovia.
Agrippove tváre
Druhá z Agrippových Troch kníh o okultnej filozofii uvádza obraz pre každú z tridsiatich šiestich tvárí s jeho účinkom, prevažne podľa Picatrixu. Kniha vyšla úplná v roku 1533, postavila obrazy dekanov pred každého vzdelaného čitateľa mágie a stala sa prameňom, z ktorého odpisovali neskorší okultisti.
Brunove pamäťové kolesá
V spise O tieňoch ideí otvoril Giordano Bruno svoj rad nebeských obrazov tridsiatimi šiestimi dekanmi a umiestnil ich na otáčavé pamäťové kolesá. V jeho rukách sa z dekanov stal spôsob, ako v mysli usporiadať všetko poznanie, čo si nikto z ich predchádzajúcich používateľov nepredstavoval.
Warburgova prednáška
Na Medzinárodnom kongrese dejín umenia v Ríme vysvetlil Aby Warburg záhadný stredný pás v Schifanoii: postavy boli dekany a on ich vystopoval cez latinského Abú Ma'šara späť do helenistického Egypta. Na toto spojenie využil prácu Franza Bolla o Teukrovi.
Warburgova škola
Warburgova knižnica, presťahovaná v roku 1933 z Hamburgu do Londýna, sa stala Warburgovým inštitútom. Fritz Saxl katalogizoval ilustrované astrologické rukopisy, Frances Yates nanovo prečítala Bruna a hermetickú tradíciu a inštitút vydal moderné vydanie latinského Picatrixu.
Mecenáši, maliari, mágovia a bádatelia
Vojvoda a astrológ, ktorí stoja za ferrarskými freskami, maliari, ktorí ich vyhotovili, tlačiar a filozofi, ktorí obrazy šírili, a historici, ktorí ich rozpoznali.
Borso d'Este
Pán Ferrary od roku 1450 a v roku 1471 jej prvý vojvoda, ktorý objednal Sálu mesiacov v Schifanoii a v jej najnižšom páse vystupuje pri vykonávaní spravodlivosti, na love a pri prijímaní svojho dvora.
Pellegrino Prisciani
Dvorný astrológ, knihovník a historik rodu Este, ktorému sa zvyčajne pripisuje návrh astrologického programu fresiek v Schifanoii vrátane dekanov, a to na základe latinských textov vo vojvodskej knižnici.
Francesco del Cossa
Ferrarský maliar fresiek marca, apríla a mája, najlepšie zachovaných a najobdivovanejších v celom cykle, ktorého list Borsovi o odmene z roku 1470 pomáha dielo datovať.
Ercole de' Roberti
Mladší ferrarský maliar, ktorému sa všeobecne pripisuje freska septembra s triumfom Vulkána nad znamením Váh a jeho tromi dekanmi.
Erhard Ratdolt
Tlačiar vedeckých a astrologických kníh, ktorý v roku 1489 vydal v Augsburgu latinského Abú Ma'šara s drevorezmi postáv dekanov, prvými tlačenými obrazmi dekanov.
Marsilio Ficino
Prekladateľ Platóna a Hermetického korpusu, ktorého Tri knihy o živote z roku 1489 rozoberali astrologické obrazy a talizmany s opatrnosťou, ktorá formovala učenú mágiu nasledujúceho storočia.
Heinrich Cornelius Agrippa
Autor Troch kníh o okultnej filozofii, napísaných v prvej verzii okolo roku 1510 a vytlačených úplne v roku 1533, ktorého zoznam obrazov tvárí dal dekanom pre okultistov ich štandardnú tlačenú podobu.
Giordano Bruno
Filozof, ktorého spis O tieňoch ideí z roku 1582 použil tridsaťšesť obrazov dekanov ako základ jeho umenia pamäti; v roku 1600 ho v Ríme upálili za herézu.
Aby Warburg
Historik umenia, ktorý v roku 1912 rozpoznal v postavách zo Schifanoie dekany a vystopoval ich cestu z helenistického Egypta cez arabskú astrológiu do Ferrary.
Frances Yates
Historička Warburgovho inštitútu, ktorej kniha Giordano Bruno a hermetická tradícia z roku 1964 vysvetlila, ako Bruno používal obrazy dekanov, a urobila z renesančnej mágie vážny predmet štúdia.
Ako sa dekany dostali do Talianska
Dekany sa do Európy vrátili ako text. Veľký úvod Abú Ma'šara, preložený do latiny v Tolede v 30. a 40. rokoch 12. storočia, dal latinským čitateľom tri opisy pre každú z tridsiatich šiestich tvárí zverokruhu. Picatrix, preložený v roku 1256 z arabčiny do kastílčiny a odtiaľ do latiny, dal každej tvári obraz a zoznam síl. Hebrejské spisy Abrahama ibn Ezru, ktoré opakovali obrazy Abú Ma'šara, previedol okolo roku 1300 v Padove do latiny Pietro d'Abano. V 15. storočí stáli tieto knihy v knižniciach talianskych dvorov a univerzít. Nikto, kto ich čítal, si nespomenul na Egypt. Dekany sa stali súčasťou astrologickej náuky, tvárami znamení, každá s planetárnym pánom a postavou, ktorá sama osebe často nedávala veľký zmysel, ako napríklad tmavý muž v bielom odeve pre prvú tvár Barana.
Obrazy podľa opisov
Ilustrované latinské rukopisy týchto textov sa objavujú od 13. storočia. Ich maliari nemali čo odpisovať okrem slov, a tak každý rukopis kreslil postavy nanovo. Z toho istého písaného opisu sa mohol stať mešťan, rytier alebo robotník podľa toho, z ktorého mesta a storočia maliar pochádzal. Preto obrazy dekanov, keď sa dostanú do renesancie, vyzerajú tak odlišne od egyptského umenia. Text udržal opisy tisíc rokov zhruba stále; obrazy sa zakaždým vymýšľali znova. Katalógy ilustrovaných astrologických rukopisov Fritza Saxla, začaté v 10. rokoch 20. storočia, ukazujú, ako veľmi sa postavy líšili.
Sála mesiacov vo Ferrare
Najznámejšie renesančné obrazy dekanov sú na stenách Salone dei Mesi, Sály mesiacov, v Palazzo Schifanoia vo Ferrare. Borso d'Este, pán Ferrary, dal miestnosť okolo rokov 1469 a 1470 vymaľovať skupine miestnych umelcov. Cyklus pôvodne zobrazoval všetkých dvanásť mesiacov. Sedem z nich, od marca po september, sa zachovalo vo veľkej miere; ostatné sa stratili a samotné fresky boli dlho pod vápenným náterom, kým ich v 19. storočí neodkryli. Francesco del Cossa namaľoval na východnej stene marec, apríl a máj. Ercolemu de' Robertimu sa všeobecne pripisuje september. Ďalšie mesiace sú od maliarov, ktorých mená sú menej isté.
Ako čítať jeden mesiac
Každý mesiac je zvislý pás s tromi registrami. Horný register ukazuje olympského boha, ktorý jazdí na triumfálnom voze obklopený ľuďmi pri činnostiach, ktoré tento boh ochraňuje. Stredný register na tmavomodrom pozadí ukazuje znamenie zverokruhu daného mesiaca a vedľa neho tri stojace alebo sediace postavy. Dolný register ukazuje samotného Borsa a jeho dvor: pri love, pri prijímaní prosieb, pri vynášaní rozsudkov, pri sledovaní konských dostihov. Usporiadanie sa číta od neba k zemi, od bohov cez zverokruh po vojvodovu vládu, a predstavuje Borsovu vládu ako súčasť kozmického poriadku. Pás apríla ukazuje, ako registre spolupracujú: hore triumfálne prechádza Venuša, pred ňou kľačí spútaný Mars a okolo jej voza sú páry milencov; uprostred Býk s tromi dekanmi; dole Borso medzi dvoranmi. Dekany v strednom páse vládnu každý asi desiatim dňom mesiaca nad nimi aj pod nimi, takže sú kĺbom medzi kalendárom bohov a kalendárom dvora.
| Mesiac | Znamenie | Boh v hornom páse |
|---|---|---|
| marec | Baran | Minerva |
| apríl | Býk | Venuša |
| máj | Blíženci | Apolón |
| jún | Rak | Merkúr |
| júl | Lev | Jupiter |
| august | Panna | Ceres |
| september | Váhy | Vulkán |
Prvá tvár Barana
Tri postavy v strednom registri boli po stáročia záhadou. Niektoré vyzerali ako dvorania, iné ako robotníci, ďalšie nepripomínali nič zjavné. Najzreteľnejšia je prvá postava vedľa Barana na freske marca: muž tmavej pleti, mohutný a drsného vzhľadu, v roztrhanom bielom odeve s povrazom uviazaným okolo pása. Picatrix opisuje prvú tvár Barana ako vysokého tmavého muža s červenkastými očami, ktorý stojí, má na sebe biely odev prepásaný v páse a je silný a nahnevaný. Tá istá postava je v indickej sade Abú Ma'šara a ešte skôr v sanskritských zoznamoch drekkán z prvých storočí n. l., kde nesie aj sekeru. Keď sa raz našla táto zhoda, dali sa rovnakým spôsobom čítať aj ostatné postavy stredného pásu, dekan po dekane.
Kto navrhol program
Maliari si dekany nevymysleli. Postavy, ktoré mali namaľovať, im dal niekto, kto mal prístup k latinským astrologickým textom. Táto osoba sa zvyčajne stotožňuje s Pellegrinom Priscianim, dvorným astrológom, knihovníkom a historikom rodu Este, o ktorom je známe, že s týmito textami pracoval. Pripísanie je vedeckým záverom, nie zaznamenanou objednávkou, zodpovedá však tomu, čo o ferrarskom dvore vieme. Samotní maliari zanechali jeden priamy doklad: list, ktorý Francesco del Cossa poslal Borsovi v marci 1470 a v ktorom protestoval, že dostal zaplatené rovnakou sadzbou za štvorcovú stopu ako najslabší maliari sály, hoci pracoval usilovnejšie a lepšie. Podľa správ Borso žiadosť odmietol.
Prvé tlačené dekany
V roku 1489 vydal Erhard Ratdolt, tlačiar, ktorý pracoval v Benátkach a potom sa vrátil do rodného Augsburgu, latinskú verziu Veľkého úvodu Abú Ma'šara od Hermana Korutánskeho s drevorezovými ilustráciami postáv dekanov. Bolo to prvý raz, čo sa dekany objavili v tlači. Drevorezy postavy nijako nepoegyptštili, ale zjednotili ich: každý výtlačok knihy ukazoval tie isté obrazy a tlačiari inde ich mohli napodobniť. Od tejto chvíle mali dekany štandardnú podobu, akú im ilustrácie rukopisov nikdy nedali.
Obrazy a florentská zdržanlivosť
V tom istom roku 1489 vydal Marsilio Ficino vo Florencii svoje Tri knihy o živote. Tretia kniha, o získavaní života z nebies, rozoberá, či astrologické obrazy dokážu zachytiť vplyv hviezd, čo je teória, na ktorej stoja dekanové talizmany. Ficino uvádza tvrdenia výrobcov obrazov a autority, na ktoré sa odvolávali, svoje vlastné stanovisko však obmedzuje výhradami a radšej než vyrezávané postavy, ktoré riskovali, že budú pôsobiť ako démonická mágia, uprednostňuje hudbu, vône, lieky a prírodné látky. Jeho opatrnosť udala tón učenej mágii nasledujúceho storočia: o obrazoch sa hovorilo a tí, čo ich používali, si dávali pozor, ako o nich hovoria.
Agrippova príručka
Heinrich Cornelius Agrippa takú zdržanlivosť na papieri nemal. Jeho Tri knihy o okultnej filozofii, napísané v prvej verzii okolo roku 1510 a úplne vytlačené v Kolíne nad Rýnom v roku 1533, zhrnuli magickú literatúru, ktorá mu bola dostupná, do jedného systému. V druhej knihe uvádza medzi planetárnymi obrazmi obraz pre každú z tridsiatich šiestich tvárí s jeho účinkom. Jeho zoznam prevažne nasleduje Picatrix: prvou tvárou Barana je opäť veľký tmavý muž, ktorý stojí v bielom odeve a znamená odvahu a silu. Agrippu široko čítali, odpisovali a prekladali a jeho obrazy tvárí sa stali verziou, ktorú poznali neskorší okultisti. Od Agrippu vedie priama línia k magickému obrodeniu 19. storočia a k Zlatému úsvitu.
Brunovo umenie pamäti
Giordano Bruno našiel pre obrazy nové využitie. V spise O tieňoch ideí, vydanom v Paríži v roku 1582, zostrojil pamäťový systém zo sústredných kolies rozdelených na úseky, pričom v každom úseku bol obraz. Jeho rad nebeských obrazov sa začína tridsiatimi šiestimi dekanmi prevzatými z Agrippovho zoznamu, po ktorých nasledujú obrazy planét a lunárnych staníc. Pre Bruna boli obrazy dekanov nebeskými formami a zapamätávanie si poznania pomocou nich bolo spôsobom, ako usporiadať myseľ v súlade s nebesami. Kniha Frances Yates Giordano Bruno a hermetická tradícia z roku 1964 toto použitie vysvetlila a zaradila Bruna do hermetického obrodenia, ktoré začal Ficino.
Od Agrippu k okultnému obrodeniu
Agrippova kniha zostávala v tlači a v prekladoch tri storočia. V roku 1651 vyšla anglická verzia a The Magus Francisa Barretta z roku 1801 z nej vo veľkej miere čerpal a odovzdal veľkú časť jej materiálu, medzi ním planetárne a zverokruhové obrazy, okultistom 19. storočia v Anglicku a vo Francúzsku. Vtedy sa už obrazy dekanov neštudovali ako astronómia a ani veľmi ako astrológia. Boli súčasťou súboru zhôd, znamení, planét, anjelov, kameňov a obrazov, z ktorých mágovia skladali rituály a talizmany. V tejto podobe ich v 80. rokoch 19. storočia stretli zakladatelia Zlatého úsvitu a odtiaľ dekany prešli na číselné karty tarotu, ako opisuje nasledujúca stránka.
Warburgov objav
V roku 1912 predstavil Aby Warburg na Medzinárodnom kongrese dejín umenia v Ríme svoje riešenie stredného pásu v Schifanoii. Ukázal, že postavy sú dekany namaľované podľa latinských opisov Abú Ma'šara. Pomocou vydania Teukra od Franza Bolla vystopoval opisy späť do helenistického Egypta a tvrdil, že fresky ukazujú antické obrazy, ktoré prežili v prestrojení, prefiltrované cez arabské a stredoveké pramene. Prednáška, publikovaná v roku 1922, sa stala zakladajúcim textom ikonológie, štúdia toho, ako putujú obrazy a ich významy. Warburgova knižnica sa v roku 1933 presťahovala z Hamburgu do Londýna a stala sa Warburgovým inštitútom, kde v práci na astrologických obrazoch pokračovali Saxl, Yates a neskôr David Pingree, ktorého vydanie latinského Picatrixu inštitút publikoval v roku 1986. Sám Warburg sa k postavám zo Schifanoie vrátil vo svojom poslednom projekte, Atlase Mnemosyne, súbore obrazových panelov, ktoré zostavoval v 20. rokoch 20. storočia, aby vystopoval posmrtný život antických obrazov, a astrologický materiál v ňom zaujíma ústredné miesto. Tmavý muž z marca bol preňho dôkazom, že antika z európskeho umenia nikdy nezmizla; prežila v knihách o hviezdach, v prestrojení.
Často kladené otázky
Čo sú dekany v Palazzo Schifanoia?
Sú to tri postavy vedľa každého znamenia zverokruhu v strednom registri Sály mesiacov vo Ferrare, namaľované okolo rokov 1469 a 1470 pre Borsa d'Este. Každá postava predstavuje jednu desaťstupňovú tvár znamenia a bola namaľovaná podľa opisov v latinských verziách Veľkého úvodu Abú Ma'šara. Aby Warburg ich rozpoznal v roku 1912.
Koľko mesiacov sa v Schifanoii zachovalo?
Sedem z dvanástich, od marca po september, sa zachovalo vo veľkej miere. Ostatné sa stratili. Fresky boli dlho zakryté a odkryli ich v 19. storočí a ich stav je rôzny. Najlepšie zachované sú mesiace, ktoré na východnej stene namaľoval Francesco del Cossa, marec, apríl a máj.
Kto navrhol program v Schifanoii?
Maliari ho vykonali, astrologický obsah však musel pochádzať od učeného poradcu. Väčšina bádateľov ho pripisuje Pellegrinovi Priscianimu, dvornému astrológovi a knihovníkovi rodu Este, ktorý poznal latinské astrologické texty, z ktorých postavy dekanov pochádzajú. Nezachovala sa nijaká objednávka s jeho menom, takže pripísanie zostáva záverom.
Ako Warburg rozpoznal dekany vo Ferrare?
Porovnaním namaľovaných postáv s písanými opismi tvárí v latinských verziách Abú Ma'šara. Prvý dekan Barana, tmavý muž v bielom odeve prepásanom povrazom, sa s textom presne zhodoval a ostatné postavy nasledovali. Warburg potom pomocou práce Franza Bolla o Teukrovi z Babylonu vystopoval opisy späť do helenistického Egypta.
Čo napísal Agrippa o dekanoch?
V druhej zo svojich Troch kníh o okultnej filozofii, úplne vytlačených v roku 1533, uvádza Agrippa obraz pre každú z tridsiatich šiestich tvárí zverokruhu s účinkom, ktorý sa mu pripisoval. Zoznam presne nasleduje Picatrix. Stal sa štandardným prameňom pre neskorších mágov vrátane okultistov 19. storočia, ktorí dekany zabudovali do tarotu.
Aké boli prvé tlačené obrazy dekanov?
Drevorezy v Ratdoltovom augsburskom vydaní Veľkého úvodu Abú Ma'šara z roku 1489, v latinskej verzii Hermana Korutánskeho. Predtým kreslil postavy každý ilustrátor rukopisu podľa opisov, takže sa líšili od odpisu k odpisu. Tlač im dala jednotnú, opakovateľnú podobu.
Používal Marsilio Ficino dekanové talizmany?
Neexistuje doklad, že by ich vyrábal. V tretej zo svojich Troch kníh o živote, vydaných v roku 1489, Ficino rozoberal, či astrologické obrazy dokážu zachytiť nebeský vplyv, a uvádzal, čo tvrdili staršie autority. Bol opatrný a radšej než vyryté postavy uprednostňoval hudbu, vône a prírodné látky, čiastočne preto, aby sa vyhol všetkému, čo by sa dalo nazvať démonickou mágiou.
Ako používal dekany Giordano Bruno?
Ako pamäťové obrazy. V spise O tieňoch ideí, vydanom v Paríži v roku 1582, zostrojil Bruno systém otáčavých pamäťových kolies a prvým z jeho radov nebeských obrazov je tridsaťšesť postáv dekanov od Agrippu. Frances Yates tento systém vysvetlila vo svojej knihe o Brunovi a hermetickej tradícii z roku 1964.
Vedeli renesanční autori, že dekany sú egyptské?
Vo všeobecnosti áno. Renesanční mágovia verili, že veľká časť ich náuky pochádza od Herma Trismegista a zo starovekého Egypta, takže egyptský pôvod sa predpokladal pri mnohých veciach, niekedy nesprávne. Konkrétnu cestu obrazov dekanov, od egyptských hviezdnych hodín cez grécke, perzské, indické a arabské pramene, zrekonštruovali až v 20. storočí Boll, Warburg a ich nasledovníci.
Kde možno fresky zo Schifanoie vidieť?
V Palazzo Schifanoia vo Ferrare, ktorý je dnes súčasťou mestských múzeí. Palác poškodilo zemetrasenie v roku 2012 a po reštaurovaní ho znovu otvorili, preto by si návštevníci mali pred cestou overiť aktuálne otváracie podmienky.
Najnovšie príspevky
Objavte starodávnu múdrosť tarotových kariet a odomknite tajomstvá svojej duchovnej cesty. Náš blog je vašou bránou k pochopeniu bohatej symboliky, významov a praktických aplikácií čítania tarotu.