ᚘ

Ifín

pôvodne písmeno P; neskôr tŕň alebo egreš

Vec vytvorená na konkrétny účel a neskôr z neho odklonená

Oghamské glyfy sú zobrazené v Unicode usporiadané zľava doprava. Na stojacom kameni text beží zdola nahor pozdĺž hrany, takže tento horizontálny riadok slúži pre praktickosť, nejde o vernú faksimile.

Sound
io pôvodne /p/; neskôr dvojhláska io
Pozícia
24
Group
Forfeda
Root meaning
z latinského pinus (borovica alebo tŕň), odtiaľ pôvodný názov Pín
Medieval tree gloss
egreš (priradený dodatočne po premenovaní písmena)
Unicode
U+1698
Načasovanie
Nahradené
Áno / Nie
Úloha sa zmenila

Priama

  • prebratá hláska
  • zmena úlohy
  • zastaranie
  • tŕň
  • to, čo bolo potrebné a potom prestalo byť
  • náhrada
  • výpožička

In the rune poems

milsem fedo

najsladší zo stromov: rovnaké slovné spojenie patrí písmenu Coll, čo ukazuje, aké nestále sú kenningy forfeda

Bríatharogam Morainn mac Moín · Ifín
záznamy v rukopisoch sú pri tomto písmene nestále

žiaden spoľahlivý druhý kenning sa nezachoval

Bríatharogam Maic ind Óc · Ifín

Írčina nemala hlásku P

Práve túto skutočnosť malo nové písmeno vyriešiť, a ide o neobyčajný prípad.

Praindoeurópske *p sa v keltských jazykoch úplne vytratilo: zmizlo a nezanechalo po sebe žiadnu stopu. Latinskému pater zodpovedá v starej írčine athair, latinskému piscis zasa írske íasc. Začiatočná spoluhláska jednoducho chýba.

Primitívna írčina tak nemala žiadnu fonému /p/, a preto dvadsaťpísmenová abeceda znak pre P vôbec nepotrebovala a ani ho neobsahovala. Na zápis domáceho jazyka to nepredstavovalo žiadny nedostatok.

Potom však dorazilo kresťanstvo a spolu s ním latinčina: Patricius, pascha, popul, pennit. Boli to neprestajne používané slová s hláskou P, ktoré abeceda fyzicky nedokázala zapísať.

Vzniklo teda nové písmeno. Dostalo názov Pín, odvodený z latinského pinus (borovica alebo tŕň), čo bolo meno zvolené akrofonicky, pretože sa začínalo zvukom, ktorý malo písmeno niesť. Prevzaté slovo na pomenovanie prevzatého zvuku.

A potom mu jeho úlohu vzali

To, čo nasledovalo potom, predstavuje najvýrečnejšiu epizódu v rukopisných dejinách oghamu.

Stredovekí pisári si priali, aby forfeda tvorili úhľadnú piatu aicme, ktorá by zrkadlila tú štvrtú: päť písmen, samé samohlásky, presne zodpovedajúce samohláskovému radu. Skutočné forfeda však ničím takým neboli; išlo o rôznorodú zmes spoluhlások a dvojhlások, vytvorených priebežne podľa praktických potrieb.

Namiesto toho, aby sa pisári zmierili s neusporiadanosťou, zmenili ich určenie. Ébad, ktorý na skutočných kameňoch niesol hodnotu /k/, sa zmenil na ea. A Pín, ktorý existoval s jediným cieľom zapisovať hlásku P, bol tejto hodnoty zbavený, dostal dvojhlásku io a nové meno Ifín.

Abeceda tak vyriešila skutočný problém, no vzápätí toto riešenie zrušila v záujme vonkajšej symetrie.

Tým v nej opäť nezostalo žiadne P. Bolo preto potrebné vytvoriť ďalšie písmeno, ktoré by nahradilo to práve vyradené: Peith, upravené Beithe nazývané beithe bog (mäkká breza).

Tento sled krokov: potreba, riešenie, upratovanie, rovnaká potreba a druhé riešenie, ponúka najjasnejší obraz o tom, čo rukopisná tradícia s touto abecedou v skutočnosti robila. Symetria zavážila viac než funkčnosť, pretože v tom čase už týmto písmom nikto nič nezapisoval.

Egreš

S novým názvom a novou zvukovou hodnotou potreboval Ifín aj svoj strom, a tak mu priradili egreš, v staroírčine ispín alebo v podobných tvaroch.

Dôvod bol zrejme fonetický, nie významový: slová Ifín a ispín si boli zvukovo natoľko blízke, že sa vzájomne ponúkali. Ide o slovnú hračku, ktorá nahrádza skutočnú etymológiu.

Tomu zodpovedá aj nestálosť kenningov. Najčastejšie pripisované spojenie, milsem fedo (najsladší zo stromov), je tá istá formulácia, ktorú Bríatharogaim priraďujú písmenu Coll (lieska). Buď došlo k posunu významu, alebo pisár vyplnil medzeru spojením, ktoré už v systéme existovalo.

Tento dvojitý výskyt stojí za pozornosť pre to, čo vypovedá o celej skupine forfeda. Tieto písmená nemajú trojitú nezávislú tradíciu kenningov ako pôvodná dvadsiatka. Ich kenningy sú útržkovité, protirečivé a občas vypožičané odinakiaľ, pretože nikdy neboli súčasťou mnemotechnického systému, pre ktorý boli Bríatharogaim vytvorené.

Pri výklade

Pri tomto písmene neexistuje žiadny ustálený tradičný význam, a ktokoľvek ho s istotou ponúka, vytvára si ho nanovo.

To, o čo sa opiera skutočná história písmena, je však neobyčajne konkrétne a cenné: niečo, čo vzniklo pre reálnu potrebu a potom bolo prevelené inam. Ifín predstavuje fungujúce riešenie, ktoré bolo zrušené z dôvodov nijako nesúvisiacich s jeho funkčnosťou, a nahradené druhým riešením, ktoré robilo presne to isté.

Vo výklade to naznačuje úlohu nanovo vymedzenú cudzou túžbou po poriadku, prípadne človeka či dohodu odsunutú nabok napriek tomu, že stále bezchybne fungujú. Je to skutočná, bežná situácia, a žiadne iné písmeno v abecede ju neopisuje.

Význam tŕňa odvodený z pinus sa dá využiť ako druhotný výklad a egreš máte k dispozícii, ak stojíte o stredovekú vrstvu. Pri oboch je však vhodné uviesť ich pôvod.

Questions to sit with

  • Čo fungovalo, a predsa bolo zmenené z dôvodov, ktoré s jeho funkčnosťou nijako nesúviseli?
  • Neupratuje sa tu niečo na úkor samotnej užitočnosti?
  • Odstránili písmeno P a potom museli vymyslieť ďalšie. Čo sa chystáte zrušiť vy, hoci to budete čoskoro znova potrebovať?

Často kladené otázky

Pretože írčina tento zvuk úplne stratila. Praindoeurópske *p v keltských jazykoch celkom zmizlo (latinskému pater zodpovedá staroírske athair, piscis zasa íasc), takže primitívna írčina fonému /p/ nemala a dvadsaťpísmenová abeceda ju nepotrebovala. Kresťanstvo však prinieslo latinské slová ako Patricius a pascha, ktoré sa bez nej nedali zapísať.

Pretože stredovekí pisári chceli, aby forfeda tvorili úhľadnú piatu aicme piatich samohlások, ktorá by zrkadlila samohláskový rad. Písmenám preto priradili nové hodnoty: Pín stratil spoluhlásku /p/, dostal dvojhlásku io a nové meno. Symetria dostala prednosť pred praktickým využitím.

Bolo nutné vytvoriť ďalšie písmeno, ktoré by nahradilo to vyradené: Peith, upravené Beithe nazývané beithe bog (mäkká breza). Tento sled krokov: potreba, riešenie, úprava, opätovná potreba a druhé riešenie, jasne ukazuje prístup rukopisnej tradície, keďže v tom čase už abecedu na skutočné písanie nikto nepoužíval.

Zrejme na základe slovnej hračky, nie skutočnej etymológie: slová Ifín a ispín si boli zvukovo natoľko podobné, že sa vzájomne ponúkali. Tomu zodpovedá aj nestálosť jeho kenningov; najčastejšie pripisované spojenie milsem fedo (najsladší zo stromov) je rovnaké, aké Bríatharogaim prisudzujú písmenu Coll (lieska).

Tradičný význam sa nezachoval, takže akýkoľvek výklad je vytvorený nanovo. História písmena však ponúka veľmi konkrétny základ: niečo, čo vzniklo pre skutočnú potrebu a neskôr bolo preložené inam, hoci stále spoľahlivo fungovalo. Vo výklade to poukazuje na zmenu úlohy spôsobenú cudzou túžbou po poriadku alebo na zrušenie fungujúceho usporiadania.

Najnovšie príspevky

Objavte starodávnu múdrosť tarotových kariet a odomknite tajomstvá svojej duchovnej cesty. Náš blog je vašou bránou k pochopeniu bohatej symboliky, významov a praktických aplikácií čítania tarotu.