SK (slovenčina)
ᚙ
Emancholl
dvojča liesky
Zdvojenie; dve rovnaké veci prekrížené cez seba
Oghamské glyfy sú zobrazené v Unicode usporiadané zľava doprava. Na stojacom kameni text beží zdola nahor pozdĺž hrany, takže tento horizontálny riadok slúži pre praktickosť, nejde o vernú faksimile.
- Sound
- ae pôvodne /x/, ch ako v škótskom slove loch; neskôr dvojhláska ae
- Pozícia
- 25
- Group
- Forfeda
- Root meaning
- eman (dvojča) + coll (lieska): opis konštrukcie samotného písmena
- Medieval tree gloss
- lieska, zdvojená (glosa vychádza priamo z názvu namiesto dodatočného priraďovania)
- Unicode
- U+1699
- Načasovanie
- Tradičná odpoveď sa nezachovala
- Áno / Nie
- Tradičná odpoveď sa nezachovala
Priama
- dvojča
- zdvojenie
- dvojica
- opakovanie
- drsný zvuk
- ťažkosť
- dve rovnaké veci
- zosilnenie
In the rune poems
lúad sáethaig
sten chorého človeka
kenningy forfeda sú útržkovité a v jednotlivých rukopisoch sa líšia
žiaden spoľahlivý druhý ani tretí kenning sa nezachoval
Názov, ktorý opisuje vlastnú konštrukciu
Emancholl je zložené slovo: eman (dvojča) a coll (lieska). Teda dvojča liesky.
Coll je deviate písmeno, hláska C, a tento názov vôbec nehovorí o strome: pomenúva samotné písmeno. Emancholl tvoria dva tvary písmena C mriežkovito prepletené cez kmeňovú líniu (doslova zdvojené Coll) a jeho meno to vyjadruje celkom priamo.
Predstavuje tak druhé sebapopisné písmeno spomedzi forfeda, popri znaku Uilleann pomenovanom podľa svojho ohybu. Obe sú písmenami učencov, vytvorenými pri písacom stole a neodvodenými z okolitého sveta; obe jasne prezrádzajú, kedy a ako skupina forfeda vznikla.
Rovnakej logike zodpovedá aj jeho zvuková hodnota. Coll je /k/; zdvojené Coll predstavuje /x/, hrdelnú hlásku zo škótskeho slova loch alebo nemeckého Bach. Zdvojenie písmena zvuk zdrsňuje.
Kenning, ktorý vydáva samotný zvuk
Lúad sáethaig označuje sten či vzdych, ktorý vydáva sáethach, teda chorý alebo trpiaci človek; v celom oghamskom korpuse ide o najvydarenejší vtip.
Písmeno označovalo hlásku /x/: neznielu velárnu frikatívu, ktorá vzniká tlačením vzduchu cez zúžené hrdlo. Je to zvuk odkašľania hlienu, suchého zachrípnutia či stonu chorého človeka.
Tento kenning preto neopisuje význam písmena: priamo napodobňuje jeho zvuk. Stačí vysloviť /x/ a človek vydá presne taký zvuk, aký vychádza z hrdla chorého. Kenning tento chrapľavý zvuk pomenúva a tým pomenúva samotné písmeno.
Ide o rovnaký postup, aký využívajú kenningy písmena Ailm, opisujúce zvuk namiesto vonkajšieho objektu. V celej abecede to robia len tieto dva znaky. Ailm predstavuje otvorenú samohlásku výkriku, kým Emancholl je škrabanie v hrdle. Obe písmená sú metajazykové a naznačujú, že ich tvorcovia uvažovali o fonetike ako takej.
A potom sa z neho stala samohláska
Podobne ako ostatné forfeda, aj Emancholl uviazol v rukopisnom preusporiadaní.
Keď sa stredovekí pisári rozhodli, že piata aicme má tvoriť čistý rad samohláskových diftongov, hláska /x/ bola odvrhnutá a písmenu priradili dvojhlásku ae. Znak vytvorený na zápis drsnej spoluhlásky, pomenovaný podľa zdvojeného spoluhláskového písmena, sa tak premenil na samohlásku.
Kenning túto premenu prežil (vďaka čomu sa zachoval až dodnes) a zostal pripojený k písmenu, ktorého vyslovenie už dávno nevytvára sten, ktorý kenning opisuje.
Stromová tradícia tu mala pre zmenu jednoduchú prácu. Názov už obsahoval slovo coll (lieska), preto komentátorom stačilo priradiť opäť liesku, tentoraz zdvojenú. Ide o jediné forfid, kde stromové zaradenie rešpektuje pôvodné meno namiesto toho, aby ho násilne prepisovalo, hoci sa tak stalo len vďaka tomu, že názov náhodou obsahoval slovo označujúce strom.
Pri výklade
K znaku Emancholl sa neviaže žiadna ustálená veštecká tradícia; moderné sady, ktoré mu ju pripisujú, si ju vytvárajú umelo.
To, čo toto písmeno skutočne prináša, je zdvojenie. Tvoria ho dva rovnaké znaky prekrížené cez seba a jeho zvuk vzniká zosilnením jednoduchšej hlásky. Pri výklade sa preto prejavuje ako opakovanie, pár, udalosť odohrávajúca sa dvakrát za sebou alebo situácia, ktorá je drsnejšou verziou niečoho predtým zažitého.
Lúad sáethaig ponúka druhý, pochmúrnejší rozmer výkladu a predstavuje jediný obsah, ktorý tradícia kenningov poskytuje: hlas človeka, ktorému nie je dobre. Ťažkosť, ktorá je priamo vyslovená, nie iba popisovaná. Nejde o zdravotné varovanie a takto by sa vykladať nemalo, no spoľahlivo označuje okamih, v ktorom sa preťaženie a tlak stávajú počuteľnými.
Spojenie s lieskou ponúka samotný názov, no treba mať na pamäti, že ide o väzbu k písmenu Coll, nie k samotnému stromu. Emancholl nehovorí o múdrosti ani o lieskovcoch. Hovorí o tom, že písmeno Coll zaznieva dvakrát.
Questions to sit with
- Čo sa tu deje dvakrát, hoci k tomu pristupujete ako k jedinej udalosti?
- Ide o úplne novú ťažkosť, alebo o drsnejšiu podobu niečoho starého?
- Kenning predstavuje zvuk počuteľného preťaženia. Čo sa vo vašom okolí práve stalo počuteľným?
Často kladené otázky
Najnovšie príspevky
Objavte starodávnu múdrosť tarotových kariet a odomknite tajomstvá svojej duchovnej cesty. Náš blog je vašou bránou k pochopeniu bohatej symboliky, významov a praktických aplikácií čítania tarotu.
