Gagát

Čím v skutočnosti je

Forma lignitu, skamenené drevo organického a amorfného pôvodu s tvrdosťou 2,5 až 4 a takou nízkou mernou hmotnosťou, že v pomere k svojej veľkosti pôsobí takmer beztiažovo.

Gagát z Whitby vznikol z naplaveného dreva araukárie, pravekého príbuzného blahočetu, ktoré pred približne 180 miliónmi rokov v ranej jure kleslo do bezkyslíkatého morského bahna a bolo stlačené bez prístupu vzduchu.

Na rozdiel od bežného kameňa je na dotyk teplý, pretože slabo vedie teplo. Práve táto hmatová vlastnosť predstavuje jeden z najrýchlejších spôsobov jeho rozpoznania.

Pri prudkom trení si gagát udržiava elektrostatický náboj. Rovnakú schopnosť má jantár a antickí autori si oba materiály všimli práve pre túto vlastnosť.

Rozlišujú sa dva druhy: tvrdý gagát, ktorý vznikol v slanej vode a trvalo si zachováva lesk, a mäkký gagát, vytvorený v sladkej vode, ktorý časom praská.

Odkiaľ pochádza

Klasickým náleziskom je Whitby na pobreží Severného Yorkshiru, kde sa nachádza v jurských bridliciach útesov. Surovina sa tam zbiera dodnes, zvyčajne priamo na pláži po zrútení skalných stien.

Španielska Astúria poskytovala gagát, z ktorého sa vyrezávali pútnické odznaky pre Santiago de Compostela.

Medzi ďalších producentov patria Spojené štáty, Poľsko, Turecko a Francúzsko.

Gagát z Whitby sa spracúva už od doby bronzovej a koráliky z neho sa našli v pravekých hroboch po celej Británii. Za rímskej nadvlády sa z Whitby vyvážal do celej ríše a Plínius opísal gagates, pomenovaný podľa rieky v Lýkii, spolu s viacerými jeho predpokladanými vlastnosťami.

Viktoriánsky priemysel dosiahol obrovské rozmery. Kráľovná Viktória nosila gagát ako prejav smútku za princom Albertom od roku 1861, dvorský smútočný protokol ho priamo vyžadoval a v čase najväčšieho rozkvetu malo Whitby vyše dvesto dielní, ktoré zamestnávali viac ako tisíc ľudí.

Čo tvrdili tradície

Plíniov záznam o gagatese je najstarším podrobným svedectvom a je príznačne zvláštny: tvrdí, že dym z horiaceho gagátu odháňa hady, odhaľuje epilepsiu a preveruje panenstvo, a že po poliatí vodou sa rozhorí.

Britské hroby z doby bronzovej obsahujú gagátové koráliky a gombíky, takže tento materiál niesol pohrebný význam dávno pred viktoriánskou érou.

V rímskej Británii sa vyrábalo množstvo gagátových šperkov vrátane vyrezávaných príveskov s hlavou Medúzy, ktoré mali pravdepodobne apotropajný, ochranný účel.

Španielsky azabache, gagát z Astúrie, sa vyrezával do tvaru amuletov figa v podobe zovretej päste proti zlému oku a do pútnických odznakov pre púť do Santiaga.

Najznámejšia zostáva viktoriánska smútočná tradícia. Prísny smútočný protokol povoľoval výlučne čierne šperky a gagát bol ideálnou voľbou: bol sýtočierny, dosť ľahký na nosenie vo veľkých počtoch a schopný získať vysoký lesk.

Súčasná prax vníma gagát ako kameň žiaľu, ochrany a uzemnenia, čo priamo nadväzuje na všetky predchádzajúce tradície.

Ako sa s ním pracuje

Gagát je kameňom žiaľu a spomedzi všetkých materiálov v katalógu má na túto rolu najsilnejší nárok: len v samotnej Británii má za sebou tritisíc rokov doloženého pohrebného a smútočného používania.

Preto je skutočne vhodným darom pre človeka, ktorý niekoho stratil, a takéto gesto sa opiera o reálnu historickú tradíciu, nie o vymyslený mýtus.

Fyzicky je mäkký, s tvrdosťou okolo 3 na Mohsovej stupnici, preto sa ľahko odštiepi a poškriabe. Musí sa chrániť pred teplom, ktoré môže spôsobiť praskliny, a pred chemickými rozpúšťadlami.

Je mimoriadne ľahký, čo vysvetľuje jeho obľubu pri rozmerných viktoriánskych šperkoch: gagátová brošňa veľkosti dlane neváži takmer nič.

Čistite ho mäkkou suchou handričkou, v prípade potreby len nepatrne navlhčenou. Pôvodný lesk starožitného gagátu možno mierne oživiť trením mäkkou látkou, presne tak, ako sa udržiaval kedysi.

Ako nakupovať poctivo

Gagát sa vo veľkom napodobňoval už vo viktoriánskom období a starožitné falzifikáty sú dnes samy osebe zberateľsky cenené.

Francúzsky gagát je v skutočnosti čierne sklo, chladné a ťažké, zatiaľ čo pravý gagát je teplý a ľahký.

Vulkanit a gutaperča sú vytvrdené kaučukové zmesi používané ako viktoriánske náhrady; vulkanit vekom bledne do khaki hnedej farby a pri silnom trení zapácha po gume.

Používal sa aj močiarny dub a rohovina.

Moderné napodobeniny sa vyrábajú z plastu a skla.

Najrýchlejšou skúškou je hmotnosť a hrejivosť: gagát je neobyčajne ľahký a v dlani sa okamžite zahreje, zatiaľ čo sklo zostáva chladné a pôsobí ťažko. Gagát zanecháva na neglazovanom porceláne hnedú čiaru a pri silnom trení slabo vonia po uhlí.

Na pravý gagát z Whitby sa oplatí pýtať osobitne, keďže mnoho suroviny predávanej pod týmto názvom pochádza z iných nálezísk.