Obsidián

Čím v skutočnosti je

Amorfné vulkanické sklo, obsahujúce zvyčajne okolo sedemdesiat percent oxidu kremičitého, s tvrdosťou 5 až 5.5 podľa Mohsa a lastúrnatým lomom.

Pretože obsidián nemá usporiadanú vnútornú kryštálovú štruktúru, láme sa pozdĺž hladkých zakrivených plôch. Na najjemnejšom okraji môže mať čerstvý úštep hrúbku jedinej molekuly, čím predstihuje ostrosť čepieľky z chirurgickej ocele. Z tohto dôvodu sa obsidiánové čepele skúšobne uplatnili v experimentálnej mikrochirurgii.

Sfarbenie je zväčša sýtočierne vďaka mikroskopickým inklúziám magnetitu a hematitu. Vločkový obsidián obsahuje svetlé sférolity cristobalitu; mahagónový obsidián vykazuje hrdzavohnedé pásy oxidov železa; dúhový, zlatistý a striebřitý obsidián nesú orientované vrstvy mikrobubliniek či minerálov vyvolávajúce premenlivé optické odlesky.

Obsidián je metastabilný. V priebehu geologických vekov pomaly odsklieva a kryštalizuje, preto sa vzorky staršie ako niekoľko miliónov rokov len zriedka zachovajú v sklovitom stave.

Chemicky je stabilný a neškodný, no odštiepené hrany poľahky a hlboko porežú pokožku.

Odkiaľ pochádza

Mexiko, predovšetkým ložiská Pachuca a Otumba, po stáročia zásobovalo celú Mezoameriku. Kapadócia v Turecku a egejský ostrov Milos zásobovali staroveký Blízky východ a Stredomorie. Arménsko, Island, talianske Liparské ostrovy, Japonsko a západ Spojených štátov majú takisto bohaté náleziská.

Jeho archeologický význam je výnimočný. Každý lávový prúd má špecifický geochemický profil stopových prvkov, vďaka čomu možno nájdené nástroje presne priradiť k pôvodnému lomu. To umožnilo historikom zrekonštruovať praveké obchodné trasy s precíznosťou, akú neponúka takmer žiadny iný materiál.

Obsidián z ostrova Milos nájdený na gréckej pevnine vo vrstvách z obdobia okolo 11000 pred n. l. patrí k najranejším dôkazom organizovanej moreplavby v Stredomorí.

V Mezoamerike bola ťažba a výroba organizovaná vo veľkom meradle; aztécky macuahuitl, drevený kyj osadený po stranách britvovo ostrými obsidiánovými čepeľami, bol hlavnou zbraňou peších bojovníkov.

Čo tvrdili tradície

Mezoamerická tradícia je najrozsiahlejšia a najlepšie doložená. Leštené obsidiánové zrkadlá boli neodmysliteľným atribútom božstva Tezcatlipoca, ktorého meno znamená «dymiace zrkadlo», a kňazi ich používali pri veštení. Španielski kronikári zaznamenali tieto obrady a jedno také zrkadlo neskôr vlastnil John Dee, alžbetínsky učenec a astrológ, a dnes je vystavené v Britskom múzeu.

Tento vzácny artefakt spája aztécky obrad s učenou mágiou anglickej renesancie.

V Anatólii pochádzajú obsidiánové zrkadlá z Çatalhöyüku z obdobia okolo 6000 pred n. l. a vkladali sa do hrobov ako cenné dary.

Aj rímske pramene opisujú túto horninu: Plínius Starší odvodzuje jej meno od Rimana menom Obsius alebo Obsidius, ktorý mal priniesť prvé kusy z Etiópie.

Súčasný ezoterický pohľad vníma obsidián ako kameň neúprosnej pravdy a bdelého ochranného štítu, zameraný na priamu konfrontáciu s realitou namiesto hľadania falošného pokoja. Toto poňatie sa rozvinulo v dvadsiatom storočí, no dokonale ladí s ostrou povahou kameňa.

Ako sa s ním pracuje

Postavenie obsidiánu v súčasnej praxi si žiada rozvahu: vníma sa ako kameň, ktorý priamo odhaľuje to, čomu sa človek usiloval vyhnúť, a slúži na prelomenie pohodlných ilúzií.

Nie je to pomôcka vhodná pre začiatočníkov ani správna voľba vtedy, keď človek hľadá vľúdne upokojenie či jemnú útechu.

Využitie tmavých zrkadiel na scrying má historický základ. Vyleštená plocha z čierneho obsidiánu predstavuje najvhodnejší podklad pre toto meditatívne cvičenie. Postup spočíva v pokojnom sledovaní tmavej plochy, až kým myseľ nezačne formulovať vnútorné obrazy a symbolické vnemy.

Na osobné nosenie je plne bezpečný tromlovaný kamienok. Surový štiepaný materiál má britvovo ostré hrany a musí byť uložený mimo dosahu detí.

Pri tvrdosti 5.5 sa pomerne ľahko poškriabe a odštiepi, preto nie je vhodný do prsteňov na každodenné nosenie.

Ako nakupovať poctivo

Bežné tmavé priemyselné sklo sa často predáva pod názvom obsidián. Z hľadiska chémie sú si blízke, pretože aj obsidián je sklom; rozdiel spočíva v prírodnom sopečnom vzniku na rozdiel od továrenskej pece.

Pozrite sa na tenký okraj proti ostrému svetlu: pravý obsidián zvyčajne jemne presvitá v hnedastých, zelenkastých alebo sivých tónoch, zatiaľ čo umelé sklo ostáva nepriehľadne čierne. Továrenské kusy občas javia stopy formy a dokonale okrúhle bublinky, zatiaľ čo prírodný obsidián vykazuje pretiahnuté bubliny a prúdové štruktúry.

Vločkový, mahagónový a dúhový obsidián sú prírodné variety. Žiarivo modrý, tyrkysový alebo fialový obsidián je bez výnimky umelo farbené sklo, keďže príroda obsidián v týchto farbách netvorí.

Pravé lebky, gule a pyramídy sa vyrezávajú z masívneho kusa ručne; viditeľný šev po forme bezpečne usvedčuje odliatok.