Turmalín a vrstevnaté silikáty

Čo spája túto rodinu

Turmalín je borosilikát so vzorcom natoľko prispôsobivým, že ho mineralógovia s obľubou označujú za odpadkový kôš na chemické prvky. Železo vytvára čierny skoryl, lítium a mangán dávajú vzniknúť ružovému a zelenému elbaitu, kým horčík tvorí hnedý dravit. Keďže sa chemické zloženie môže počas rastu kryštálu meniť, jediný turmalín môže byť na jednom konci ružový a na druhom zelený, prípadne mať ružové jadro a zelenú kôru, čo je práve melónový turmalín.

Turmalín je zároveň pyroelektrický a piezoelektrický. Pri zahriatí jedného konca vznikajú na oboch koncoch opačné elektrické náboje. Z tohto dôvodu ho holandskí obchodníci v osemnástom storočí používali na vyťahovanie popola z fajok a nazývali ho aschentrekker, teda vyťahovač popola.

Sľudy vrátane lepidolitu sú vrstevnaté silikáty, ktoré sa v jednom smere štiepia na pružné lupienky. Lepidolit je lítna sľuda s tvrdosťou 2,5, teda dostatočne mäkká na to, aby do nej necht zanechal stopu.

Kyanit predstavuje zvláštnosť tejto skupiny: pozdĺž čepele má tvrdosť 4,5 a naprieč 7. Tento rozdiel je taký výrazný, že jeho starší názov distén znamená dve sily.

Ako vzniká

Turmalín vzniká v pegmatitoch a v niektorých metamorfovaných horninách. Medzi hlavné svetové náleziská drahokamovej suroviny patria Brazília, Afganistan, Pakistan, Nigéria, Madagaskar a americké štáty Maine a Kalifornia. Kalifornské bane Himalaya a Tourmaline Queen zásobovali na začiatku dvadsiateho storočia rozsiahly obchod s Čínou, poháňaný obľubou ružového turmalínu u cisárovnej vdovy Cch'-si. Keď v roku 1911 padla dynastia Čching, zrútil sa spolu s ňou aj celý trh.

Turmalín paraiba, sfarbený meďou a objavený v Brazílii v roku 1989, patrí v prepočte na hmotnosť k najdrahším drahokamom na svete.

Lepidolit sa vyskytuje v pegmatitoch bohatých na lítium, často spoločne s turmalínom, a priemyselne sa ťaží ako lítiová ruda.

Kyanit vzniká v premenených horninách bohatých na hliník pri vysokom tlaku a geológovia využívajú jeho prítomnosť na rekonštrukciu tlakových a teplotných pomerov v danej oblasti.

Kamene tejto rodiny

• Čierny turmalín (komplexný borosilikát (skoryl), Mohs 7.5). Pyroelektrický nerast, ktorý po zahriatí priťahuje popol, preto ho Holanďania nazvali aschentrekker. Zďaleka najpredávanejší ochranný kameň v modernej praxi.
• Melónový turmalín (elbait, zonálne ružový a zelený, Mohs 7.5). Jediný kryštál, ktorého chemické zloženie sa počas rastu premenilo a zanechalo ružové jadro v zelenej kôre. Najlepšie vynikne vo forme vyleštených plátkov a kvalitné kusy rozhodne nie sú lacné.
• Lepidolit (lítna sľuda, Mohs 2.5). Sľuda s obsahom lítia, dostatočne mäkká na to, aby do nej necht zanechal stopu, a zároveň zdroj vytrvalého moderného tvrdenia o vplyve na náladu, ktoré jej chemické zloženie nijako nepodporuje.
• Kyanit (Al₂SiO₅, Mohs 4.5 / 7). Dve rôzne tvrdosti v jedinom kryštáli, mäkký pozdĺž čepele a tvrdý naprieč. V raných európskych dejinách sa používal ako strelka kompasu a pre mineralógov zostáva obľúbenou kuriozitou.

Obchodné názvy a imitácie

Čierny turmalín sa pre nízku cenu falšuje len zriedkavo, no pri farebných turmalínoch sa bežne využíva zahrievanie a ožarovanie na zlepšenie farby, čo je široko rozšírená a spravidla stála úprava.

Plátky melónového turmalínu sa napodobňujú živicou, sklom a lepenými dubletmi. Pravé plátky s výraznou zonálnosťou nie sú lacné a hranica farieb pri skutočnom kameni predstavuje kryštalografickú zónu, nie vytlačenú líniu.

Odroda paraiba predstavuje hlavné rizikové miesto celej rodiny, keďže cenový rozdiel medzi turmalínom paraiba s obsahom medi a bežným modrozeleným turmalínom je priepastný. Jedinou spoľahlivou previerkou zostáva laboratórny test na obsah medi.

Lepidolit sa často predáva v zmesi s kremeňom pod vymyslenými obchodnými názvami. Viaže sa k nemu aj vytrvalé tvrdenie, že obsah lítia ovplyvňuje psychiku, čo však chemické zloženie minerálu nijako nepotvrdzuje.

Kyanit býva pri predaji spravidla poctivý, hoci surový modrý materiál sa občas zamieňa so zafírom.

Starostlivosť vychádzajúca zo štruktúry

Skôr než sa pre čokoľvek rozhodnete, overte si tvrdosť konkrétneho kameňa. Čierny turmalín s tvrdosťou 7,5 zvládne nosenie vo vrecku bez akýchkoľvek obmedzení. Lepidolit s tvrdosťou 2,5 kontakt s kľúčmi neprežije a patrí do ochranného vrecúška alebo na poličku.

Kyanit je mimoriadne zaujímavý prípad. Vyznačuje sa dokonalou štiepateľnosťou v jednom smere a výrazne odlišnou tvrdosťou pozdĺž čepele a naprieč: na jednej ploche ho možno poškriabať nechtom, kým na inej odolá oceľovému pilníku. Zvoľte preň ochranné osadenie alebo ho ponechajte v zbierke ako vzorku.

Turmalín by sa nemal čistiť parou ani v ultrazvukovej čističke, najmä pri sýto zafarbených kusoch a kameňoch s uzavreninami. Vnútorné trhlinky sú pri ňom bežné a tepelný šok by mohol spôsobiť ich ďalšie šírenie.

Lepidolit by sa nemal namáčať, pretože voda preniká medzi vrstvy sľudy a môže časom spôsobiť ich postupné odlupovanie a rozpad.