Iolit

Čím v skutočnosti je

Cordierit, kremičitan horčíka, železa a hliníka, kosoštvorcová sústava, tvrdosť 7 na Mohsovej stupnici, s jedným smerom štiepateľnosti.

Jeho určujúcou vlastnosťou je pleochroizmus: v smere svojich troch kryštálových osí pohlcuje svetlo odlišne, takže pozdĺž jednej osi sa javí fialovomodrý, pozdĺž druhej bledo modrosivý a pozdĺž tretej žltkastý až takmer bezfarebný. Brúsiči musia surový kameň starostlivo zorientovať, inak hotový výbrus pôsobí vyblednuto a nevýrazne.

Práve táto vlastnosť z neho robí kandidáta na navigáciu pomocou polarizovaného svetla. Pleochroický alebo dvojlomný kryštál namierený na zamračenú oblohu a otáčaný v ruke dokáže podľa zmien jasu v zásade odhaliť polohu slnka, pretože rozptýlené slnečné svetlo na oblohe je polarizované v sústredných kruhoch okolo neho.

Iolit pôsobí na kameň s tvrdosťou 7 pomerne krehko a má jeden smer štiepateľnosti, preto sa odštipuje ľahšie než kremeň.

Bloodshot iolit obsahuje šupinky hematitu, ktoré vytvárajú drobné červené záblesky.

Odkiaľ pochádza

Hlavným zdrojom je India s náleziskami v štátoch Tamilnádu a Ándhrapradéš; ťaží sa tiež na Srí Lanke, Madagaskare, v Tanzánii a Brazílii. Nórsko a Grónsko poskytujú zbierkový materiál.

Samotný cordierit je bežný metamorfný minerál, no priehľadný materiál drahokamovej kvality je podstatne vzácnejší.

Názov iolit dostal v devätnástom storočí z gréckeho slova pre fialku. Predtým sa nazýval dichroit podľa dvoch zreteľných farieb a tiež vodný zafír, čo je zavádzajúce obchodné označenie.

Jeho postavenie na trhu bolo vždy skromné, sčasti preto, že kvalitné čisté kamene väčších rozmerov sú zriedkavé, a sčasti preto, že výrazný pleochroizmus sťažuje správne vybrúsenie.

Čo tvrdili tradície

Otázka vikingskej navigácie je najzaujímavejším tvrdením spojeným s akýmkoľvek kameňom v tomto katalógu a zaslúži si vecné zhrnutie.

Islandské pramene spomínajú solarsteinn, teda slnečný kameň, používaný na určenie polohy slnka pri zamračenej oblohe. Zo severských archeologických nálezísk sa však žiadny takýto kameň nezachoval, takže jeho stotožnenie vychádza z nepriamych dohadov, nie z hmotných dôkazov. Traja možní kandidáti sú islandský vápenec (dvojlomný kalcit), cordierit (pleochroický) a turmalín.

Kryštál kalcitu nájdený vo vraku alžbetínskej lode v Lamanšskom prielive ukázal, že táto technika bola známa a používaná aspoň o niekoľko storočí neskôr. Moderné pokusy navyše potvrdili, že skúsený pozorovateľ dokáže pomocou takého kryštálu určiť polohu slnka za mrakmi s presnosťou na niekoľko stupňov.

V prospech iolitu hovorí fakt, že jeho pleochroizmus je viditeľný voľným okom bez špeciálneho vybavenia. Zostáva to však nedokázané a každé tvrdenie, ktoré jednoznačne vyhlasuje, že Vikingovia používali iolit, zachádza priďaleko.

Okrem tejto hypotézy nemá iolit takmer žiadne historické tradície a jeho moderné spájanie s vnútorným zrakom a intuíciou je záležitosťou nedávnej doby.

Ako sa s ním zaobchádza

Užitočný význam iolitu sa opiera o jeho orientáciu a vychádza priamo z povahy kameňa: pomáha nájsť smer v situáciách, keď je obvyklý orientačný bod skrytý.

Ide o presnejšie a vecnejšie vymedzenie než všeobecné priraďovanie k intuícii. Hodí sa pri otázkach, kde zhruba viete, kam smerujete, no momentálne pred sebou nevidíte jasnú cestu.

Pokiaľ ide o nosenie, tvrdosť 7 je dostatočná, no kvôli jednému smeru štiepateľnosti pomôže ochranné osadenie a vyhýbanie sa tvrdým nárazom.

Každý iolit, o ktorom uvažujete, pred kúpou otočte proti svetlu. Dobre orientovaný kameň ukazuje z čelného pohľadu peknú fialovomodrú farbu. Zle vybrúsený kameň vyzerá z rovnakého uhla sivo a mdlo, pričom tento rozdiel je výlučne vecou brusu.

Čistite vo vlažnej mydlovej vode. Vyhnite sa ultrazvukovým čističkám.

Nákup s rozvahou

Iolit sa zvyčajne nijako zásadne neupravuje, čo je medzi farebnými drahokamami nezvyčajné. Neexistuje pri ňom žiadna štandardná prax zahrievania ani ožarovania.

Hlavné úskalia predstavujú zámeny a samotný brus. Tanzanit, modrý zafír, modrý spinel a syntetické materiály sa niekedy predávajú ako iolit alebo namiesto neho. Samotný iolit sa zasa ponúka pod názvom vodný zafír, čo je len obchodné označenie a so skutočným zafírom nemá nič spoločné.

Spoľahlivým rozlišovacím znakom je pleochroizmus, ktorý žiadna z náhrad nenapodobňuje v takej intenzite: pri pootočení kameňa by sa farba mala zreteľne meniť medzi fialovomodrou a svetlou žltkastosivou.

Obyčajné sklo nevykazuje vôbec žiadny pleochroizmus a v dlani sa rýchlo zahrieva.

Najčastejším sklamaním bývajú nevhodne orientované prírodné kamene, v takom prípade však nejde o podvod, ale o chybu brúsiča.