Ogham
Idad je takmer určite tis a jeho básnické opisy hovoria o veku: najstarší zo stromov, najvznešenejší zo starobylých. Druhý výraz používa slovo, ktoré rovnako dobre označuje starých ľudí ako staré veci, takže písmeno mieri k predkom. Tento týždeň stojí niečo dlhotrvajúce vedľa toho, čo pôsobí naliehavo: rodinný vzorec, staré usporiadanie, inštitúcia, človek, ktorý tu bol pred súčasným problémom a bude tu aj po ňom. Dovoľte tomuto porovnaniu nastaviť mierku. Mnohé z toho, čo sa zdá naliehavé, bude popri ňom vyzerať malé, čo je užitočné a nie znechucujúce. Idad je tiež posledným z dvadsiatich písmen, piatym zárezom, bodom, kde je postupnosť zavŕšená. Ak sa niečo končí, pristupujte k tomu ako k dokončenému a nie pokazenému, a spýtajte sa niekoho staršieho, čo si pamätá z jeho začiatkov.